Bratislava 15. apríla (TASR) - Strach Slovákov z nového koronavírusu mierne slabne, stále sa ho však bojí viac ako polovica občanov krajiny. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Actly, v ktorom už tretí týždeň po sebe monitorujú postoje, skúsenosti a stratégie ľudí na Slovensku v časoch opatrení proti šíreniu vírusu.

Väčšina, teda 55 percent, dospelých sa stále cíti osobne ohrozených novým koronavírusom, pritom každý piaty sa cíti ohrozený vážne. Pocit ohrozenia sa v slovenskej spoločnosti stabilizoval. Vážne ohrozenie podľa prieskumu pociťuje 24 percent žien a 17 percent mužov. U ľudí do 29 rokov je to iba 11 percent, z ľudí starších ako 60 rokov pociťuje vážne ohrozenie 27 percent.

Najmenej sa vírusu obávajú ľudia v Bratislavskom kraji. Obyvatelia Prešovského kraja zareagovali na udalosti v rómskych osadách nárastom obáv zo 46 percent na 59 percent. Prieskum sa konal tesne pred oznámením nákazy v sociálnom zariadení v Pezinku.

Mesiac po prijatí zásadných obmedzení verejného života sa ľudia najviac obávajú dlhodobého prepadu ekonomiky. Túto obavu pociťujú najviac tridsiatnici a štyridsiatnici. Obava z nedisciplinovanosti ostatných je druhá najsilnejšia a rastie s vekom. Ženy prežívajú všetky hrozby intenzívnejšie ako muži, najviac sa to však prejavuje pri tretej najčastejšej obave, a to z ochorenia niekoho blízkeho. Veľmi sa ho obáva 54 percent žien a 35 percent mužov. Na štvrtú priečku sa dostala obava zo zníženia príjmov domácností. Týka sa najmä ľudí od 40 do 60 rokov a tých, ktorí majú deti.

Riziko, že zdravotníctvo nedokáže pre pandémiu pomôcť ľuďom s ťažkými diagnózami, považuje za reálne ešte viac ľudí, než riziko z toho, že pomoc nedostane pacient s diagnózou COVID-19. "Klesá počet ľudí, ktorí majú vážnu obavu zo šírenia infekcie a z následného zlyhania systému pri pomoci infikovaným a iným vážnym pacientom, pri zabezpečení ochranných pomôcok alebo v zásobovaní liekmi a bežným tovarom. Vypovedá to o rastúcej dôvere ľudí voči manažmentu bezprostredných rizík," uvádza Actly v správe z prieskumu.

Rastie však počet tých, ktorí sa obávajú dlhodobého ekonomického prepadu a znižovania príjmov domácností, ale aj straty zamestnania, ohrozenia životných plánov, rizika nesolventnosti a zhoršovania vzťahov v domácnostiach. Dlhodobý prepad ekonomiky vnímajú ako veľmi vážne riziko najmä ľudia vo veku od 30 do 49 rokov. Zníženia príjmov domácností sa viac obávajú respondenti od 40 do 59 rokov. Tridsiatnikov, ale aj ľudí v preddôchodkovom veku sa viac než iných týkajú obavy zo straty práce.

Ľudí od 30 do 39 rokov tiež viac trápi obava z neschopnosti splácať svoje záväzky, a to napriek opatreniam zameraným na ich odklad. Častejšie uvádzajú aj zhoršenie vzťahov v domácnosti a to, že im pandémia skrížila životné plány. Svoje životné plány musia častejšie než ostatní korigovať aj živnostníci. Z dosahu zatvorených škôl na úroveň vzdelania majú omnoho viac obavu rodičia školákov. Celkovo sa toho obáva 73 percent z nich, vážnu obavu deklaruje 35 percent. Z hľadiska existenčných ohrození sú najrizikovejšou kombináciou tridsiatnici s deťmi, o to viac, ak podnikajú.

Prieskum na vzorke 1000 respondentov sa konal od 10. do 13. apríla. Prvé dva prieskumy sa realizovali od 27. do 31. marca a od 4. do 6. apríla.