Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Po šiestich týždňoch od prvých zásadných obmedzení ľudia uvádzajú, že im chýbajú predovšetkým kontakty s blízkymi, teda s rodinou alebo priateľmi.
Autor TASR
Bratislava 2. mája (TASR) - S plynúcim časom v mimoriadnych podmienkach protiepidemických opatrení ľudia prestávajú tvrdiť, že zásadne ovplyvňujú ich každodenný život. Vyplýva to zo série prieskumov Slovensko v čase pandémie. V poradí štvrtý prieskum na vzorke 1000 respondentov realizovala spoločnosť Actly v termíne 24. až 27. apríla.
"Tak, ako sa postupne oslabuje vplyv pandemickej situácie na bežný život, pribúda aj počet ľudí, ktorí sú náchylní vnímať aj jej pozitívne efekty. V súčasnosti je to už každý druhý respondent. Po prvýkrát je ich viac ako tých, ktorí vidia prevahu negatív," uvádza Actly v správe z aktuálneho prieskumu. Ženy vnímajú dosahy pandémie na svoj život pozitívnejšie. Z prieskumu tiež vyplýva, že dve z troch domácnosti už cielene šetria, pritom každá piata znižuje svoje výdavky výrazným spôsobom.
Zatiaľ, čo na konci marca čakali dve tretiny ľudí na Slovensku, že koniec radikálnych obmedzení príde v máji alebo v júni, momentálne dve tretiny neočakávajú návrat do bežného života skôr ako v júli. Pribúdajú najmä takí, ktorí si myslia, že to bude v septembri alebo neskôr.
Po šiestich týždňoch od prvých zásadných obmedzení ľudia uvádzajú, že im chýbajú predovšetkým kontakty s blízkymi, teda s rodinou alebo priateľmi. Chýbajú približne 80 percentám ľudí. Ďalej im chýbajú rodinné oslavy, služby pre vzhľad a relax vrátane kaderníctiev, pohostinských zariadení, rekreácie a cestovania. Približne tretine ľudí chýbajú nákupné centrá, bohoslužby či športoviská. Z kultúry chýba ľuďom predovšetkým kino a koncerty či festivaly.
Obavy z toho, že zatvorenie škôl ovplyvní úroveň vzdelania, majú predovšetkým rodičia školopovinných detí. Väčšina študentov sa však dosahu koronakrízy na úroveň svojho vzdelania neobáva. Skoro polovici študentov (48 percentám) škola nechýba.
Z prieskumu tiež vyplýva, že na konci apríla pociťuje strach z nákazy novým koronavírusom omnoho menej ľudí ako predtým. Prvýkrát od začiatku pandémie je ich menej ako polovica (46 percent). Podiel tých, ktorí majú z nákazy obavy, mierne rastie s vekom. Ani vo vyšších vekových kategóriách ich však nie je ani polovica. Po mesiaci od prvého prieskumu majú stále najväčšiu podporu tie opatrenia, ktoré sa týkajú zdravia a prevencie šírenia nákazy, opatrenia na ochranu seniorov a na fungovanie zdravotníctva. Ich podpora jednoznačne prevažuje nad kritikou. Naopak, menej ako polovica dospelých je spokojná s opatreniami, ktoré súvisia s ekonomickou existenciou rodín, teda zamestnanosťou, sociálnymi istotami a podporou firiem. Plán na postupné uvoľňovanie obmedzení oslovil viac ako polovicu (59 percent) opýtaných, úplne sa s ním stotožňuje 14 percent.
"Tak, ako sa postupne oslabuje vplyv pandemickej situácie na bežný život, pribúda aj počet ľudí, ktorí sú náchylní vnímať aj jej pozitívne efekty. V súčasnosti je to už každý druhý respondent. Po prvýkrát je ich viac ako tých, ktorí vidia prevahu negatív," uvádza Actly v správe z aktuálneho prieskumu. Ženy vnímajú dosahy pandémie na svoj život pozitívnejšie. Z prieskumu tiež vyplýva, že dve z troch domácnosti už cielene šetria, pritom každá piata znižuje svoje výdavky výrazným spôsobom.
Zatiaľ, čo na konci marca čakali dve tretiny ľudí na Slovensku, že koniec radikálnych obmedzení príde v máji alebo v júni, momentálne dve tretiny neočakávajú návrat do bežného života skôr ako v júli. Pribúdajú najmä takí, ktorí si myslia, že to bude v septembri alebo neskôr.
Po šiestich týždňoch od prvých zásadných obmedzení ľudia uvádzajú, že im chýbajú predovšetkým kontakty s blízkymi, teda s rodinou alebo priateľmi. Chýbajú približne 80 percentám ľudí. Ďalej im chýbajú rodinné oslavy, služby pre vzhľad a relax vrátane kaderníctiev, pohostinských zariadení, rekreácie a cestovania. Približne tretine ľudí chýbajú nákupné centrá, bohoslužby či športoviská. Z kultúry chýba ľuďom predovšetkým kino a koncerty či festivaly.
Obavy z toho, že zatvorenie škôl ovplyvní úroveň vzdelania, majú predovšetkým rodičia školopovinných detí. Väčšina študentov sa však dosahu koronakrízy na úroveň svojho vzdelania neobáva. Skoro polovici študentov (48 percentám) škola nechýba.
Z prieskumu tiež vyplýva, že na konci apríla pociťuje strach z nákazy novým koronavírusom omnoho menej ľudí ako predtým. Prvýkrát od začiatku pandémie je ich menej ako polovica (46 percent). Podiel tých, ktorí majú z nákazy obavy, mierne rastie s vekom. Ani vo vyšších vekových kategóriách ich však nie je ani polovica. Po mesiaci od prvého prieskumu majú stále najväčšiu podporu tie opatrenia, ktoré sa týkajú zdravia a prevencie šírenia nákazy, opatrenia na ochranu seniorov a na fungovanie zdravotníctva. Ich podpora jednoznačne prevažuje nad kritikou. Naopak, menej ako polovica dospelých je spokojná s opatreniami, ktoré súvisia s ekonomickou existenciou rodín, teda zamestnanosťou, sociálnymi istotami a podporou firiem. Plán na postupné uvoľňovanie obmedzení oslovil viac ako polovicu (59 percent) opýtaných, úplne sa s ním stotožňuje 14 percent.
