Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dôvera v inštitúcie sa naprieč ostatnými rokmi v niektorých prípadoch výraznejšie zmenila, skonštatovala výskumníčka Rady mládeže Slovenska Katarína Čavojská.
Autor TASR
Bratislava 9. septembra (TASR) – Väčšina mladých ľudí vo veku 15 až 29 rokov (83 percent) verí, že demokracia je najlepší politický systém pre ich život a súhlasia so zotrvaním v Európskej únii (82 percent) a v NATO (73 percent). Intenzívne však vnímajú, že politici sa o mládež nezaujímajú (84 percent). Len necelá štvrtina respondentov si myslí, že dokáže ovplyvniť politické rozhodnutia v krajine. Politickým stranám v určitej miere dôveruje len každý piaty mladý človek na Slovensku. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu Rady mládeže Slovenska, ktorý na vzorke 1055 respondentov realizovala v apríli agentúra Focus. TASR o tom informovala Alexandra Virostková z Rady mládeže Slovenska.
Počet mladých ľudí, ktorí si myslia, že majú názory, ktoré sa oplatí si vypočuť, oproti roku 2020 výraznejšie narástol (z 39 percent na 51 percent) a väčšina si myslí, že rozumie, ako funguje spoločnosť a politika (61 percent). Asi tri štvrtiny mladých ľudí by preto uvítali vytvorenie príležitostí, kde by sa mohli stretávať s politikmi, buď v online priestore alebo priamo, fyzicky. Respondenti pozitívne vnímajú aj návrh na stanovenie kvót pre mladých v rôznych rozhodovacích orgánoch a posilnenie mládežníckych organizácií v politike (70 percent).
Mladí ľudia na Slovensku najviac dôverujú mládežníckym a študentským iniciatívam (71 percent), miestnej samospráve (69 percent), nasledujú Európska únia (68 percent), armáda (63 percent) a NATO (61 percent). Viac ako polovica respondentov dôveruje vedeniu vyšších územných celkov (55 percent), polícii (55 percent), prezidentke (54 percent), mimovládnym organizáciám (53 percent). Väčšina mladých ľudí nedôveruje súdom, pozitívne ich hodnotí len 38 percent. Vláda má podporu 30 percent respondentov a najnedôveryhodnejšou inštitúciou sú slovenské politické strany, ktorým verí len každý piaty mladý človek (21 percent).
"Dôvera v inštitúcie sa naprieč ostatnými rokmi v niektorých prípadoch výraznejšie zmenila. Je to najmä dôsledok parlamentných volieb v roku 2019 a nástupu COVID-19. Na dôvere za posledné tri roky posilnili samosprávy a VÚC, zrejme pre ich neprehliadnuteľnú aktivitu v období najhlbšej krízy spôsobenej pandémiou. Významný a kontinuálny nárast dôvery sledujeme v prípade Európskej únie. Relatívne stabilné sú v dôvere medzi mladými ľuďmi umiestnené silové zložky," skonštatovala výskumníčka Rady mládeže Slovenska Katarína Čavojská.
Nárast dôvery k mimovládnym organizáciám spája Čavojská taktiež hlavne s aktivitou "mimovládok" počas pandémie a hlavne po vypuknutí vojny na Ukrajine. "Výraznejšia zmena vnímania mladých je u prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorej v lete 2020 dôverovalo 73 percent mladých ľudí, aktuálne sledujeme pokles jej dôvery na úroveň 54 percent," dodala.
Počet mladých ľudí, ktorí si myslia, že majú názory, ktoré sa oplatí si vypočuť, oproti roku 2020 výraznejšie narástol (z 39 percent na 51 percent) a väčšina si myslí, že rozumie, ako funguje spoločnosť a politika (61 percent). Asi tri štvrtiny mladých ľudí by preto uvítali vytvorenie príležitostí, kde by sa mohli stretávať s politikmi, buď v online priestore alebo priamo, fyzicky. Respondenti pozitívne vnímajú aj návrh na stanovenie kvót pre mladých v rôznych rozhodovacích orgánoch a posilnenie mládežníckych organizácií v politike (70 percent).
Mladí ľudia na Slovensku najviac dôverujú mládežníckym a študentským iniciatívam (71 percent), miestnej samospráve (69 percent), nasledujú Európska únia (68 percent), armáda (63 percent) a NATO (61 percent). Viac ako polovica respondentov dôveruje vedeniu vyšších územných celkov (55 percent), polícii (55 percent), prezidentke (54 percent), mimovládnym organizáciám (53 percent). Väčšina mladých ľudí nedôveruje súdom, pozitívne ich hodnotí len 38 percent. Vláda má podporu 30 percent respondentov a najnedôveryhodnejšou inštitúciou sú slovenské politické strany, ktorým verí len každý piaty mladý človek (21 percent).
"Dôvera v inštitúcie sa naprieč ostatnými rokmi v niektorých prípadoch výraznejšie zmenila. Je to najmä dôsledok parlamentných volieb v roku 2019 a nástupu COVID-19. Na dôvere za posledné tri roky posilnili samosprávy a VÚC, zrejme pre ich neprehliadnuteľnú aktivitu v období najhlbšej krízy spôsobenej pandémiou. Významný a kontinuálny nárast dôvery sledujeme v prípade Európskej únie. Relatívne stabilné sú v dôvere medzi mladými ľuďmi umiestnené silové zložky," skonštatovala výskumníčka Rady mládeže Slovenska Katarína Čavojská.
Nárast dôvery k mimovládnym organizáciám spája Čavojská taktiež hlavne s aktivitou "mimovládok" počas pandémie a hlavne po vypuknutí vojny na Ukrajine. "Výraznejšia zmena vnímania mladých je u prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorej v lete 2020 dôverovalo 73 percent mladých ľudí, aktuálne sledujeme pokles jej dôvery na úroveň 54 percent," dodala.
