Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Alarmujúce je, že až 21 percent respondentov potvrdilo, že boli ochotní ohroziť svoje zdravie, ak by to zlepšilo výzor ich tela, uviedla sociologička.
Autor TASR
Bratislava 24. septembra (TASR) - Na Slovensku nemá rado svoje telo 37 percent mladých. Za účelom zlepšenia výzoru je ochotný ohroziť svoje zdravie každý piaty tínedžer. Vyplýva to z prieskumu realizovaného v rámci projektu Chuť žiť zameraného na prevenciu pred poruchami príjmu potravy. Na utorkovej tlačovej konferencii o tom informovala sociologička Katarína Čavojská.
"Alarmujúce je, že až 21 percent respondentov potvrdilo, že boli ochotní ohroziť svoje zdravie, ak by to zlepšilo výzor ich tela. Súvisia s tým informácie, že až tretina respondentov sa stotožňuje s názorom, že štíhli ľudia majú šťastnejší a úspešnejší život. To, čo sa predáva často na sociálnych sieťach, výrazne ovplyvnilo aj sebavnímanie a sebahodnotenie mladého človeka a môže sa potenciálne premietnuť aj do rizikového a možno až život ohrozujúceho správania," uviedla sociologička.
Prieskum bol realizovaný v rokoch 2022 až 2023 na vzorke 2426 respondentov vo veku od 11 do 19 rokov, ktorí na školách absolvovali program v rámci projektu Chuť žiť. Do programu sa podľa organizátorov zapojilo viac ako 200 škôl, kde ho realizovali školskí psychológovia, špeciálni pedagógovia, podporné tímy alebo učitelia.
Cieľom prieskumu bolo okrem iného zistiť, či program prináša u mladých pozitívnu zmenu. Podľa prieskumu je jeho najväčším benefitom zvýšenie informovanosti mladých o poruchách príjmu potravy a ich symptómoch. "Veľmi silný benefit celého programu je tiež v zmene postojov, pokiaľ ide o vlastné telo, pochopenie vzťahu medzi jedlom, zdravým životným štýlom, fyzickým vzhľadom a podobne. Výrazne posúva uvedomenie si fyziologickej rozmanitosti, ktorú ako ľudia máme," povedala pre TASR Čavojská.
Prieskum odhalil aj limit prevenčného programu, ktorým je nedostatočný pocit bezpečia mladých pri otváraní citlivých tém v triedach. Chuť žiť preto spúšťa vzdelávací program pre školských psychológov. "Venujeme sa praktickým nácvikom vedenia pomáhajúceho rozhovoru aj práce so skupinou, poskytovaniu základnej krízovej intervencie, ako aj rozpoznaniu a podpore žiakov s rôznymi psychickými ťažkosťami," doplnila psychologička a autorka programu Daniela Halámková.
"Alarmujúce je, že až 21 percent respondentov potvrdilo, že boli ochotní ohroziť svoje zdravie, ak by to zlepšilo výzor ich tela. Súvisia s tým informácie, že až tretina respondentov sa stotožňuje s názorom, že štíhli ľudia majú šťastnejší a úspešnejší život. To, čo sa predáva často na sociálnych sieťach, výrazne ovplyvnilo aj sebavnímanie a sebahodnotenie mladého človeka a môže sa potenciálne premietnuť aj do rizikového a možno až život ohrozujúceho správania," uviedla sociologička.
Prieskum bol realizovaný v rokoch 2022 až 2023 na vzorke 2426 respondentov vo veku od 11 do 19 rokov, ktorí na školách absolvovali program v rámci projektu Chuť žiť. Do programu sa podľa organizátorov zapojilo viac ako 200 škôl, kde ho realizovali školskí psychológovia, špeciálni pedagógovia, podporné tímy alebo učitelia.
Cieľom prieskumu bolo okrem iného zistiť, či program prináša u mladých pozitívnu zmenu. Podľa prieskumu je jeho najväčším benefitom zvýšenie informovanosti mladých o poruchách príjmu potravy a ich symptómoch. "Veľmi silný benefit celého programu je tiež v zmene postojov, pokiaľ ide o vlastné telo, pochopenie vzťahu medzi jedlom, zdravým životným štýlom, fyzickým vzhľadom a podobne. Výrazne posúva uvedomenie si fyziologickej rozmanitosti, ktorú ako ľudia máme," povedala pre TASR Čavojská.
Prieskum odhalil aj limit prevenčného programu, ktorým je nedostatočný pocit bezpečia mladých pri otváraní citlivých tém v triedach. Chuť žiť preto spúšťa vzdelávací program pre školských psychológov. "Venujeme sa praktickým nácvikom vedenia pomáhajúceho rozhovoru aj práce so skupinou, poskytovaniu základnej krízovej intervencie, ako aj rozpoznaniu a podpore žiakov s rôznymi psychickými ťažkosťami," doplnila psychologička a autorka programu Daniela Halámková.
