Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najpozitívnejší názor na život po zmene režimu majú mladí ľudia, ľudia s vyšším sociálnym statusom, obyvatelia Bratislavského kraja a ľudia žijúci vo väčších mestách.
Autor TASR
Bratislava 5. novembra (TASR) – Približne polovica populácie Slovenska si myslí, že nový režim po novembri 1989 priniesol zlepšenie kvality života pre bežných ľudí. O opaku je presvedčených necelých 40 percent. Vyplýva to z výsledkov prieskumu agentúry Go4insight, o ktorom TASR informoval Rastislav Kočan.
Približne 12 percent populácie si myslí, že sa zmenou režimu na kvalite života veľa nezmenilo. Z prieskumu vyplýva, že na Slovensku sú po 30 rokoch dve veľké skupiny obyvateľov, ktorí vnímajú dôsledok novembrových udalostí roka 1989 celkom odlišne. "Muži a ženy sa vo vnímaní života na Slovensku pred a po Novembri ’89 neodlišujú, rozdiely prichádzajú hlavne s rastúcim vekom a dosiahnutým vzdelaním," tvrdí Kočan.
Najpozitívnejší názor na život po zmene režimu majú mladí ľudia, ľudia s vyšším sociálnym statusom, obyvatelia Bratislavského kraja a ľudia žijúci vo väčších mestách. Platí, že čím starší je človek a zároveň čím nižšie má vzdelanie, tým negatívnejšie vníma kvalitu života po Novembri ‘89 a tvrdí, že na Slovensku sa v súčasnosti žije horšie ako pred týmto rokom. Najvýraznejší negatívny názor majú ľudia vo veku nad 60 rokov, keď život po zmene režimu považuje 56 percent z nich ako horší, 33 percent pritom dokonca ako výrazne horší.
Najviac oceňovanou zmenou k lepšiemu po roku '89 je otvorenie hraníc. Podľa prieskumu 45 percent všetkých ľudí vníma otvorenie hraníc a s ním spojené cestovanie, či štúdium v zahraničí ako významný pozitívny výdobytok novembra. Podľa viac ako štvrtiny populácie sa v novom režime výrazne zlepšila aj životná úroveň, ktorá pre ľudí reprezentuje lepšiu dostupnosť tovaru v obchodoch, vyššie platy, lepšiu ekonomickú situáciu domácností i viac možností pre mladých. Podľa ďalšej štvrtiny ľudí je pozitívna sloboda prejavu, náboženská sloboda a väčšia informovanosť.
Takmer 30 percent obyvateľstva vníma zhoršenie životnej úrovne po Nežnej revolúcii. Myslia tým hlavne finančnú situáciu ich domácnosti, nízke platy a dôchodky, horšiu dostupnosť bývania, ako aj nižšiu kvalitu potravín. Negatívnejšie situáciu vnímajú ľudia vo veku nad 60 rokov a tí s nižším vzdelaním. Ďalšou oblasťou, kde je vnímané zhoršenie, sú vzťahy medzi ľuďmi. Ľudia v strednom veku tvrdia, že sa zhoršili aj možnosti zamestnania, respektíve sa zvýšila nezamestnanosť. Podľa ľudí nad 60 rokov sa zhoršila situácia aj v sociálnom systéme, zdravotníctve, školstve a zvýšila sa kriminalita.
Prieskum realizovala agentúra na prelome mesiacov september a október na vzorke 1000 respondentov.
Približne 12 percent populácie si myslí, že sa zmenou režimu na kvalite života veľa nezmenilo. Z prieskumu vyplýva, že na Slovensku sú po 30 rokoch dve veľké skupiny obyvateľov, ktorí vnímajú dôsledok novembrových udalostí roka 1989 celkom odlišne. "Muži a ženy sa vo vnímaní života na Slovensku pred a po Novembri ’89 neodlišujú, rozdiely prichádzajú hlavne s rastúcim vekom a dosiahnutým vzdelaním," tvrdí Kočan.
Najpozitívnejší názor na život po zmene režimu majú mladí ľudia, ľudia s vyšším sociálnym statusom, obyvatelia Bratislavského kraja a ľudia žijúci vo väčších mestách. Platí, že čím starší je človek a zároveň čím nižšie má vzdelanie, tým negatívnejšie vníma kvalitu života po Novembri ‘89 a tvrdí, že na Slovensku sa v súčasnosti žije horšie ako pred týmto rokom. Najvýraznejší negatívny názor majú ľudia vo veku nad 60 rokov, keď život po zmene režimu považuje 56 percent z nich ako horší, 33 percent pritom dokonca ako výrazne horší.
Najviac oceňovanou zmenou k lepšiemu po roku '89 je otvorenie hraníc. Podľa prieskumu 45 percent všetkých ľudí vníma otvorenie hraníc a s ním spojené cestovanie, či štúdium v zahraničí ako významný pozitívny výdobytok novembra. Podľa viac ako štvrtiny populácie sa v novom režime výrazne zlepšila aj životná úroveň, ktorá pre ľudí reprezentuje lepšiu dostupnosť tovaru v obchodoch, vyššie platy, lepšiu ekonomickú situáciu domácností i viac možností pre mladých. Podľa ďalšej štvrtiny ľudí je pozitívna sloboda prejavu, náboženská sloboda a väčšia informovanosť.
Takmer 30 percent obyvateľstva vníma zhoršenie životnej úrovne po Nežnej revolúcii. Myslia tým hlavne finančnú situáciu ich domácnosti, nízke platy a dôchodky, horšiu dostupnosť bývania, ako aj nižšiu kvalitu potravín. Negatívnejšie situáciu vnímajú ľudia vo veku nad 60 rokov a tí s nižším vzdelaním. Ďalšou oblasťou, kde je vnímané zhoršenie, sú vzťahy medzi ľuďmi. Ľudia v strednom veku tvrdia, že sa zhoršili aj možnosti zamestnania, respektíve sa zvýšila nezamestnanosť. Podľa ľudí nad 60 rokov sa zhoršila situácia aj v sociálnom systéme, zdravotníctve, školstve a zvýšila sa kriminalita.
Prieskum realizovala agentúra na prelome mesiacov september a október na vzorke 1000 respondentov.
