Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prieskum podľa Transparency International Slovensko ukázal aj to, že pri vnímaní trendov v oblasti korupcie a právneho štátu je väčšia časť ľudí prehnane pesimistická.
Autor TASR
Bratislava 2. marca (TASR) - Pri čerpaní informácií o korupcii a nastoľovaní spravodlivosti ľudia najviac dôverujú médiám a protikorupčným mimovládkam, najmenej politikom. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky agentúry Focus pre Transparency International Slovensko (TIS). Informácie čerpajú predovšetkým z tradičných médií. TIS pripomína, že vývoj v oblastiach boja s korupciou a právneho štátu väčšia časť respondentov vidí pesimistickejšie, ako ukazujú dáta.
Informácie o témach korupcie a nastoľovania spravodlivosti čerpajú Slováci podľa prieskumu predovšetkým z tradičných médií (62 percent). Ide najmä o spravodajské médiá.
Prieskum tiež ukázal, že tretina obyvateľov Slovenska čerpá primárne informácie o týchto témach zo zdrojov náchylnejších na skreslenia, a to predovšetkým zo sociálnych sietí (17 percent), z diskusií s rodinou, kolegami či známymi (13 percent) a v prípade šiestich percent populácie aj z tzv. "alternatívnych médií".
Cieľom prieskumu, ktorý na reprezentatívnej vzorke 1017 respondentov vykonala agentúra Focus pre Transparency začiatkom februára, bolo základné zmapovanie zdrojov, ich dôveryhodnosti a zorientovanosti obyvateľov Slovenska pri témach korupcie a právneho štátu.
Za najdôveryhodnejšie zdroje informácií v týchto témach považujú respondenti médiá a konkrétnych novinárov (20 percent) a protikorupčné mimovládne organizácie (19 percent). Nasledujú orgány presadzovania práva, v prípade prokuratúry je to 15 percent, polície 11 percent a súdov deväť percent. Najmenej dôveryhodní aktéri pri informovaní o témach korupcie a nastoľovania spravodlivosti sú podľa prieskumu politici (tri percentá).
Prieskum podľa TIS ukázal aj to, že pri vnímaní trendov v oblasti korupcie a právneho štátu je väčšia časť ľudí prehnane pesimistická. Z piatich otázok o vývoji situácie v týchto témach od posledných parlamentných volieb v roku 2020 odpovedala väčšina respondentov v súlade s faktami len v jednom prípade.
Podrobnejší pohľad na dáta podľa TIS ukazuje, že odhad pravdivosti výrokov sa líši aj podľa niektorých sociodemografických charakteristík respondentov. Pri väčšine otázok mali napríklad mladší a vzdelanejší respondenti tendenciu vnímať trendy pozitívnejšie ako staršia generácia a ľudia s nižším vzdelaním.
Informácie o témach korupcie a nastoľovania spravodlivosti čerpajú Slováci podľa prieskumu predovšetkým z tradičných médií (62 percent). Ide najmä o spravodajské médiá.
Prieskum tiež ukázal, že tretina obyvateľov Slovenska čerpá primárne informácie o týchto témach zo zdrojov náchylnejších na skreslenia, a to predovšetkým zo sociálnych sietí (17 percent), z diskusií s rodinou, kolegami či známymi (13 percent) a v prípade šiestich percent populácie aj z tzv. "alternatívnych médií".
Cieľom prieskumu, ktorý na reprezentatívnej vzorke 1017 respondentov vykonala agentúra Focus pre Transparency začiatkom februára, bolo základné zmapovanie zdrojov, ich dôveryhodnosti a zorientovanosti obyvateľov Slovenska pri témach korupcie a právneho štátu.
Za najdôveryhodnejšie zdroje informácií v týchto témach považujú respondenti médiá a konkrétnych novinárov (20 percent) a protikorupčné mimovládne organizácie (19 percent). Nasledujú orgány presadzovania práva, v prípade prokuratúry je to 15 percent, polície 11 percent a súdov deväť percent. Najmenej dôveryhodní aktéri pri informovaní o témach korupcie a nastoľovania spravodlivosti sú podľa prieskumu politici (tri percentá).
Prieskum podľa TIS ukázal aj to, že pri vnímaní trendov v oblasti korupcie a právneho štátu je väčšia časť ľudí prehnane pesimistická. Z piatich otázok o vývoji situácie v týchto témach od posledných parlamentných volieb v roku 2020 odpovedala väčšina respondentov v súlade s faktami len v jednom prípade.
Podrobnejší pohľad na dáta podľa TIS ukazuje, že odhad pravdivosti výrokov sa líši aj podľa niektorých sociodemografických charakteristík respondentov. Pri väčšine otázok mali napríklad mladší a vzdelanejší respondenti tendenciu vnímať trendy pozitívnejšie ako staršia generácia a ľudia s nižším vzdelaním.
