Bratislava 4. januára (TASR) – Pocit z ohrozenia novým koronavírusom zostáva vysoký, miera obáv z pandémie bola v decembri rovnaká ako počas celoplošného testovania. Opatrnosť a dodržiavanie opatrení však koncom roka výrazne poklesli. Vyplýva to z prieskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorý vznikol z iniciatívy MNFORCE, Slovenskej akadémie vied (SAV) a Seesame.
Pandemickou situáciu sa cítilo veľmi ohrozených 36,2 percenta opýtaných, čo je podobná hodnota ako počas celoplošného testovania na prelome októbra a novembra. Kontakty úplne obmedzilo 19,4 percenta opýtaných. Je to však menej ako počas celoplošného testovania, keď obmedzenie kontaktov deklarovalo 30,7 percenta respondentov.
Menšiu mieru ohrozenia priznali opätovne muži. Väčšie obavy deklarovali aj tí respondenti, ktorí považujú svoju pracovnú pozíciu za ohrozenú, ako aj tí, ktorých domácnosť má problém vyjsť s príjmom.
Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP
Na rozdiel jarnej vlny pandémie však už od septembra nebola zaznamenávaná súvislosť obáv z epidémie s vekom respondentov. Na druhej strane je však súvislosť medzi dôverou k vláde v súvislosti s riešením koronakrízy a pocitom ohrozenia. Respondenti, ktorí vláde pri riešení koronakrízy nedôverujú, sa novým koronavírusom cítia ohrození menej.
Pocit ohrozenia súvisí od začiatku pandémie aj s mierou dodržiavania protiepidemiologických opatrení, čo potvrdil aj decembrový prieskum. Z tých, ktorí sa cítia silne ohrození, deklarovalo 30,7 percenta, že svoje kontakty úplne obmedzili. Medzi tými, ktorí sa cítia ohrození menej, uviedlo úplne obmedzenie kontaktov 13 percent. Úplné obmedzenie spoločenských kontaktov deklarovali aj respondenti, ktorí dôverujú vedeckým inštitúciám. Prieskum však zároveň preukázal, že miera obmedzenia kontaktov bola v polovici decembra ďaleko nižšia ako predtým.
Podľa výsledkov prieskumu poklesla deklarovaná miera dodržiavania opatrení. Kým počas celoplošného testovania uvádzalo vysokú mieru dodržiavania opatrení 72 percent respondentov, počas decembra to bolo 66 percent. Opatrenia pritom dodržiavajú najmä tí, ktorí deklarovali väčšie obavy z pandémie, tí, ktorí dôverujú zdravotníctvu a vedeckým inštitúciám, ako aj respondenti, ktorí vyjadrili spokojnosť s počínaním vlády. Menej zodpovedne sa k nim stavali muži, mladší respondenti a respondenti s nižším vzdelaním.
Ilustračné foto.Foto: TASR/AP
"Pohľad na vzťah obáv z nového koronavírusu a epidemiologicky opatrného správania ukazuje už určitú mieru únavy z dlhé mesiace pretrvávajúcej epidémie a na ňu nadväzujúcich karanténnych opatrení. Rozdiel v opatrnosti je pravdepodobne tiež dôsledkom nejednoznačnej komunikácie závažnosti situácie vládou v predvianočnom období," komentoval Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV. Ako znepokojujúce vníma, že na rozdiel od jarnej vlny epidémie sa na jeseň stratil vzťah medzi vekom a pocitom ohrozenia i opatrného správania.
Šiesta vlna výskumu sa uskutočnila od 10. až 14. decembra 2020. V tomto období už bol ohlásený plán zatvoriť obchody a boli zatvorené terasy reštaurácií. Sprísnenie opatrení, ktoré začiatok lockdownu posunulo na 19. decembra, výskum ešte nezachytil.
