Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najväčšiu ochotu dať sa zaočkovať deklarujú respondenti, ktorí by vo voľbách volili stranu Za ľudí.
Autor TASR
Bratislava 27. novembra (TASR) - Rovnako, ako na prelome októbra a novembra narástla miera pocitu ohrozenia z ochorenia COVID-19, mierne narástla aj ochota dať sa zaočkovať proti tomuto ochoreniu. V septembri by sa dalo zaočkovať 23,5 percenta respondentov a na prelome októbra a novembra 26,8 percenta. Vyplýva to z prieskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorý vznikol z iniciatívy MNFORCE, Slovenskej akadémie vied (SAV) a Seesame.
Na otázku "Ak by dnes bola dostupná vakcína na nový koronavírus schválená Európskou úniou, dali by ste sa zaočkovať?" odpovedalo na prelome októbra a novembra kladne 26,8 percenta respondentov, zaočkovať by sa nenechalo 44,3 percenta respondentov a 28,9 percenta respondentov na otázku nevedelo odpovedať. V porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami je ochota dať sa zaočkovať od apríla najvyššia.
Ochota dať sa zaočkovať súvisí s pocitom ohrozenia epidémiou nového koronavírusu, respondenti, ktorí sa cítia byť ohrození, by sa dali zaočkovať častejšie. O niečo viac sú ochotní najmladší respondenti vo veku 18 – 29 rokov (33,9 percenta) a tiež o niečo viac by sa dali zaočkovať respondenti z Bratislavského a Prešovského kraja. V Bratislave deklarovalo ochotu viac respondentov (38,1 percenta) ako tých, ktorí očkovanie odmietajú (36,4 percenta).
Postoj k očkovaniu tiež výrazne súvisí s politickými preferenciami. Najväčšiu ochotu dať sa zaočkovať deklarujú respondenti, ktorí by vo voľbách volili stranu Za ľudí (52,6 percenta), koalíciu PS-Spolu (51 percenta), a OĽANO (46 percent). Najnižšiu ochotu deklarujú voliči strany ĽSNS (6,2 percenta). "Malý nárast ochoty dať sa zaočkovať najpravdepodobnejšie súvisí s rastúcim pocitom ohrozenia epidémiou nového koronavírusu. Na rozdiel od niektorých zahraničných výskumov však na Slovensku neprevláda pozitívny postoj medzi najstaršími, ale naopak, najmladšími respondentmi," uviedol Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.
Respondenti, ktorí sú spokojnejší s tým, ako súčasná slovenská vláda postupuje pri zvládaní epidémie, sú ochotnejší dať sa zaočkovať a, naopak, zaočkovať by sa dalo iba 8,2 percenta z tých respondentov, ktorí sú s doterajším počínaním vlády v boji proti epidémii veľmi nespokojní. Tí, ktorí v súvislosti s krízou spôsobenou šírením nového koronavírusu viac dôverujú vláde, zdravotníctvu a vedeckým inštitúciám na Slovensku deklarujú vyššiu ochotu dať sa zaočkovať. Najviac koreluje ochota s dôverou k vláde.
Od apríla je stále najvýznamnejším dôvodom, prečo sa nedať zaočkovať, uvádzané presvedčenie, že akákoľvek vakcína môže spôsobiť väčšie problémy ako nový koronavírus (27,6 percenta).
Na otázku "Ak by dnes bola dostupná vakcína na nový koronavírus schválená Európskou úniou, dali by ste sa zaočkovať?" odpovedalo na prelome októbra a novembra kladne 26,8 percenta respondentov, zaočkovať by sa nenechalo 44,3 percenta respondentov a 28,9 percenta respondentov na otázku nevedelo odpovedať. V porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami je ochota dať sa zaočkovať od apríla najvyššia.
Ochota dať sa zaočkovať súvisí s pocitom ohrozenia epidémiou nového koronavírusu, respondenti, ktorí sa cítia byť ohrození, by sa dali zaočkovať častejšie. O niečo viac sú ochotní najmladší respondenti vo veku 18 – 29 rokov (33,9 percenta) a tiež o niečo viac by sa dali zaočkovať respondenti z Bratislavského a Prešovského kraja. V Bratislave deklarovalo ochotu viac respondentov (38,1 percenta) ako tých, ktorí očkovanie odmietajú (36,4 percenta).
Postoj k očkovaniu tiež výrazne súvisí s politickými preferenciami. Najväčšiu ochotu dať sa zaočkovať deklarujú respondenti, ktorí by vo voľbách volili stranu Za ľudí (52,6 percenta), koalíciu PS-Spolu (51 percenta), a OĽANO (46 percent). Najnižšiu ochotu deklarujú voliči strany ĽSNS (6,2 percenta). "Malý nárast ochoty dať sa zaočkovať najpravdepodobnejšie súvisí s rastúcim pocitom ohrozenia epidémiou nového koronavírusu. Na rozdiel od niektorých zahraničných výskumov však na Slovensku neprevláda pozitívny postoj medzi najstaršími, ale naopak, najmladšími respondentmi," uviedol Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.
Respondenti, ktorí sú spokojnejší s tým, ako súčasná slovenská vláda postupuje pri zvládaní epidémie, sú ochotnejší dať sa zaočkovať a, naopak, zaočkovať by sa dalo iba 8,2 percenta z tých respondentov, ktorí sú s doterajším počínaním vlády v boji proti epidémii veľmi nespokojní. Tí, ktorí v súvislosti s krízou spôsobenou šírením nového koronavírusu viac dôverujú vláde, zdravotníctvu a vedeckým inštitúciám na Slovensku deklarujú vyššiu ochotu dať sa zaočkovať. Najviac koreluje ochota s dôverou k vláde.
Od apríla je stále najvýznamnejším dôvodom, prečo sa nedať zaočkovať, uvádzané presvedčenie, že akákoľvek vakcína môže spôsobiť väčšie problémy ako nový koronavírus (27,6 percenta).
