Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vzhľadom na vek je najvyššia miera ochoty nechať sa zaočkovať, rovnako ako pred mesiacom, vo vekovej kategórii 18 až 24 rokov, zatiaľ čo najnižšia je v kategórii 25 až 34 rokov.
Autor TASR
Bratislava 11. februára (TASR) - Ochota dať sa zaočkovať proti ochoreniu COVID-19 na Slovensku opäť narástla. Zatiaľ čo v januári 2021 bolo očkovaniu pozitívne naklonených 53,2 percenta respondentov, začiatkom februára už 57,3 percenta. Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos, ktorý bol realizovaný pre Rozhlas a televíziu Slovenska (RTVS) medzi 5. a 8. februárom tohto roka na vzorke 1076 respondentov vo veku 18 až 65 rokov. TASR o tom informoval Jakub Hankovský z agentúry Ipsos.
V tomto období by sa dalo určite zaočkovať 34,7 percenta slovenskej populácie. "Skôr áno" odpovedalo ďalších 22,7 percenta. Na druhú stranu podiel skôr negatívne naklonených ľudí k očkovaniu je 36,3 percenta. Odpoveď "skôr nie" zvolilo 16,5 percenta opýtaných a "určite nie" 19,8 percenta. Na túto otázku nevedelo odpovedať 6,3 percenta respondentov.
Z prieskumu tiež vyplýva, že častejšie by sa dali zaočkovať muži. Zatiaľ čo zaočkovať by sa dalo (určite áno a skôr áno) 63,3 percenta mužov, u žien je to len 51,2 percenta. Podobný je tiež rozdiel pri odpovedi "určite áno", ktorú zvolilo presne 40 percent mužov, ale len 29,1 percenta žien.
Vzhľadom na vek je najvyššia miera ochoty nechať sa zaočkovať, rovnako ako pred mesiacom, vo vekovej kategórii 18 až 24 rokov, zatiaľ čo najnižšia je v kategórii 25 až 34 rokov.
Prieskum ďalej ukázal, že so zvyšujúcim sa vzdelaním stúpa ochota nechať sa zaočkovať. Zatiaľ čo respondenti s ukončenou základnou školou by sa nechali zaočkovať v 52,4 percenta prípadov, vysokoškolsky (VŠ) vzdelaní respondenti až v 67,8 percenta. Vakcínu by určite odmietlo len 12,8 percenta VŠ vzdelaných respondentov, čo je výrazne menej než ostatné skupiny rozdelené na základe najvyššieho dosiahnutého vzdelania. Respondenti so základným vzdelaním očkovanie odmietli v 31,7 percenta prípadov.
Najvyššia ochota nechať sa zaočkovať je aj naďalej v Bratislavskom kraji (63,6 percenta určite a skôr áno, z toho 43,4 percenta určite áno). Druhé miesto obsadil Košický kraj, kde je očkovaniu skôr naklonených 62,7 percenta opýtaných, nasleduje Žilinský kraj s 58 percentami, Nitriansky a Trnavský kraj, zhodne s 57 percentami, a Prešovský kraj s 56 percentami. Najnižšiu mieru ochoty nechať sa zaočkovať zaznamenáva Trenčiansky (50,9 percenta) a Banskobystrický kraj (52,3 percenta).
Informačnú kampaň Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR s názvom Slovensko proti covidu zaznamenalo 54,5 percenta respondentov. Z tých respondentov, ktorí zmenili v posledných šiestich mesiacoch názor a dnes sa chcú očkovať, uviedlo ako hlavný dôvod ich rozhodnutia kampaň MZ SR len 1,2 percenta. Celkovo 15,2 percenta respondentov deklaruje, že v posledných šiestich mesiacoch zmenilo názor a chce sa zaočkovať. Len 2,9 percenta respondentov deklaruje opačnú zmenu názoru. Podľa prieskumu tí, ktorí sa pre očkovanie rozhodli, tak urobili najmä na základe zhoršujúcej sa epidemiologickej situácie (31,7 percenta), odporúčaní odborníkov (13,4 percenta), informácie o možných obmedzeniach pre ľudí bez očkovania (tzv. očkovací preukaz, ktorý by umožnil napríklad cestovanie do zahraničia) (11,6 percenta) a informácií o parametroch vakcín (bezpečnosť, účinnosť) prezentovaných odborníkmi (9,8 percenta).
V tomto období by sa dalo určite zaočkovať 34,7 percenta slovenskej populácie. "Skôr áno" odpovedalo ďalších 22,7 percenta. Na druhú stranu podiel skôr negatívne naklonených ľudí k očkovaniu je 36,3 percenta. Odpoveď "skôr nie" zvolilo 16,5 percenta opýtaných a "určite nie" 19,8 percenta. Na túto otázku nevedelo odpovedať 6,3 percenta respondentov.
Z prieskumu tiež vyplýva, že častejšie by sa dali zaočkovať muži. Zatiaľ čo zaočkovať by sa dalo (určite áno a skôr áno) 63,3 percenta mužov, u žien je to len 51,2 percenta. Podobný je tiež rozdiel pri odpovedi "určite áno", ktorú zvolilo presne 40 percent mužov, ale len 29,1 percenta žien.
Vzhľadom na vek je najvyššia miera ochoty nechať sa zaočkovať, rovnako ako pred mesiacom, vo vekovej kategórii 18 až 24 rokov, zatiaľ čo najnižšia je v kategórii 25 až 34 rokov.
Prieskum ďalej ukázal, že so zvyšujúcim sa vzdelaním stúpa ochota nechať sa zaočkovať. Zatiaľ čo respondenti s ukončenou základnou školou by sa nechali zaočkovať v 52,4 percenta prípadov, vysokoškolsky (VŠ) vzdelaní respondenti až v 67,8 percenta. Vakcínu by určite odmietlo len 12,8 percenta VŠ vzdelaných respondentov, čo je výrazne menej než ostatné skupiny rozdelené na základe najvyššieho dosiahnutého vzdelania. Respondenti so základným vzdelaním očkovanie odmietli v 31,7 percenta prípadov.
Najvyššia ochota nechať sa zaočkovať je aj naďalej v Bratislavskom kraji (63,6 percenta určite a skôr áno, z toho 43,4 percenta určite áno). Druhé miesto obsadil Košický kraj, kde je očkovaniu skôr naklonených 62,7 percenta opýtaných, nasleduje Žilinský kraj s 58 percentami, Nitriansky a Trnavský kraj, zhodne s 57 percentami, a Prešovský kraj s 56 percentami. Najnižšiu mieru ochoty nechať sa zaočkovať zaznamenáva Trenčiansky (50,9 percenta) a Banskobystrický kraj (52,3 percenta).
Informačnú kampaň Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR s názvom Slovensko proti covidu zaznamenalo 54,5 percenta respondentov. Z tých respondentov, ktorí zmenili v posledných šiestich mesiacoch názor a dnes sa chcú očkovať, uviedlo ako hlavný dôvod ich rozhodnutia kampaň MZ SR len 1,2 percenta. Celkovo 15,2 percenta respondentov deklaruje, že v posledných šiestich mesiacoch zmenilo názor a chce sa zaočkovať. Len 2,9 percenta respondentov deklaruje opačnú zmenu názoru. Podľa prieskumu tí, ktorí sa pre očkovanie rozhodli, tak urobili najmä na základe zhoršujúcej sa epidemiologickej situácie (31,7 percenta), odporúčaní odborníkov (13,4 percenta), informácie o možných obmedzeniach pre ľudí bez očkovania (tzv. očkovací preukaz, ktorý by umožnil napríklad cestovanie do zahraničia) (11,6 percenta) a informácií o parametroch vakcín (bezpečnosť, účinnosť) prezentovaných odborníkmi (9,8 percenta).
