Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Z prieskumu vyplýva, že viac sú Ukrajine ochotní pomôcť ľudia, ktorí pravidelne sledujú správy v televízii, novinách alebo v rozhlase a ľudia, ktorí schvaľujú naše členstvo v NATO.
Autor TASR
Bratislava 14. apríla (TASR) - Ochota pomôcť Ukrajine je rovnako vysoká ako v prvých dňoch vojny. Súvisí s pohľadom respondentov na to, komu pripisujú hlavnú zodpovednosť za vojnu. Vyplýva to z prieskumu, ktorý je súčasťou projektu s názvom Ako sa máte, Slovensko? Respondenti, viniaci z ruskej invázie primárne USA a NATO, deklarujú podľa prieskumu výrazne nižšiu ochotu pomáhať finančne, či niekoho z Ukrajiny ubytovať.
Deklarovaná ochota pomôcť Ukrajine podľa prieskumu súvisí s tým, koho ľudia považujú za najviac zodpovedného za vojnu na Ukrajine. Ľudia, ktorí na otázku "Kto je podľa vás najviac zodpovedný za súčasnú vojnu na Ukrajine?" odpovedajú, že je to Rusko (44,1 percenta respondentov), deklarujú oveľa vyššiu mieru ochoty pomôcť Ukrajine ako respondenti, ktorí z invázie vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu vinia USA a NATO (31,6 percenta respondentov). Najsilnejšie sú v tomto prípade rozdiely v ochote prispieť finančne (56 percent versus 17,4 percenta) a pri ochote niekoho ubytovať (34,2 percenta versus 12,4 percenta).
Z prieskumu vyplýva, že viac sú Ukrajine ochotní pomôcť ľudia, ktorí pravidelne sledujú správy v televízii, novinách alebo v rozhlase a ľudia, ktorí schvaľujú naše členstvo v NATO. Menej ochotní pomôcť sú podľa výsledkov nevoliči, starší respondenti a ľudia, čo sa nedali zaočkovať proti ochoreniu COVID-19.
"Povzbudivé je zistenie, že vlna solidarity s Ukrajinou na Slovensku neutícha ani päť týždňov od začiatku invázie vojsk Ruskej federácie k nášmu susedovi. Dôležité je tiež, že pohľad tzv. geopolitických realistov, ktorý viní za ruský útok USA a NATO a nedáva Ukrajine právo slobodne si vybrať svojich spojencov, znižuje aj deklarovanú ochotu pomôcť nášmu napadnutému susedovi," skonštatoval v stanovisku Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV). "Respondenti, ktorí vidia vojnu na Ukrajine ako spor Ruska a Západu, deklarujú v niektorých prípadoch až trojnásobne nižšiu mieru ochoty pomôcť ako respondenti, ktorí primárnu zodpovednosť za vojnu na Ukrajine pripisujú Rusku," doplnil.
Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Štrnásta vlna výskumu sa realizovala v období 31. marca až 7. apríla na vzorke 1000 respondentov.
Deklarovaná ochota pomôcť Ukrajine podľa prieskumu súvisí s tým, koho ľudia považujú za najviac zodpovedného za vojnu na Ukrajine. Ľudia, ktorí na otázku "Kto je podľa vás najviac zodpovedný za súčasnú vojnu na Ukrajine?" odpovedajú, že je to Rusko (44,1 percenta respondentov), deklarujú oveľa vyššiu mieru ochoty pomôcť Ukrajine ako respondenti, ktorí z invázie vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu vinia USA a NATO (31,6 percenta respondentov). Najsilnejšie sú v tomto prípade rozdiely v ochote prispieť finančne (56 percent versus 17,4 percenta) a pri ochote niekoho ubytovať (34,2 percenta versus 12,4 percenta).
Z prieskumu vyplýva, že viac sú Ukrajine ochotní pomôcť ľudia, ktorí pravidelne sledujú správy v televízii, novinách alebo v rozhlase a ľudia, ktorí schvaľujú naše členstvo v NATO. Menej ochotní pomôcť sú podľa výsledkov nevoliči, starší respondenti a ľudia, čo sa nedali zaočkovať proti ochoreniu COVID-19.
"Povzbudivé je zistenie, že vlna solidarity s Ukrajinou na Slovensku neutícha ani päť týždňov od začiatku invázie vojsk Ruskej federácie k nášmu susedovi. Dôležité je tiež, že pohľad tzv. geopolitických realistov, ktorý viní za ruský útok USA a NATO a nedáva Ukrajine právo slobodne si vybrať svojich spojencov, znižuje aj deklarovanú ochotu pomôcť nášmu napadnutému susedovi," skonštatoval v stanovisku Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV). "Respondenti, ktorí vidia vojnu na Ukrajine ako spor Ruska a Západu, deklarujú v niektorých prípadoch až trojnásobne nižšiu mieru ochoty pomôcť ako respondenti, ktorí primárnu zodpovednosť za vojnu na Ukrajine pripisujú Rusku," doplnil.
Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Štrnásta vlna výskumu sa realizovala v období 31. marca až 7. apríla na vzorke 1000 respondentov.
