Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nepresné a zmätočné odpovede v prieskume uviedli aj opýtaní, ktorým bol pojem známy.
Autor TASR
Bratislava 4. júla (TASR) – Len každý tretí Slovák pozná pojem biologická liečba a asi štvrtina vie správne určiť, čo to je. Vyplynulo to z prieskumu agentúry 2muse, ktorý bol zameraný na vnímanie tejto liečby medzi bežnou populáciou, pacientmi a lekármi. Výsledky prezentovali vo štvrtok na tlačovej konferencii.
Nepresné a zmätočné odpovede v prieskume uviedli aj opýtaní, ktorým bol pojem známy. „Veľakrát sa im to spája s liečbou prírodnou, s liečbou možno proti antibiotikám alebo akoby opakom antibiotík, dokonca sa tam objavujú aj veľmi špecifické odpovede typu, že je to liečba pijavicami alebo že je to skúšanie nejakých zatiaľ neoverených liekov a podobne,“ uviedla Barbora Hrapková Šlosárová z agentúry 2muse.
Za dôležitý zdroj informácií označili respondenti lekára. „Vidíme aj z pohľadu toho druhého prieskumu medzi lekármi, že rezervy, čo sa týka povedomia a informovanosti, sú práve aj u lekárov, či už všeobecných, alebo špecialistov,“ doplnila Šlosárová.
V rámci skupinových rozhovorov sa zisťovali aj postoje pacientov, ktorí biologickú liečbu vyskúšali. Páčilo sa im, že pomerne rýchlo im umožnila návrat do bežného života, ako negatívum označili fakt, že sa k nej dostali až po vyčerpaní klasických foriem liečby.
„Biologická liečba je liečba založená na niečom, čo sa prirodzene vyskytuje v organizme,“ vysvetlil primár oddelenia klinickej imunológie a alergológie Univerzitnej nemocnice v Martine Miloš Jeseňák. Má mnoho podôb, vrátane inzulínu či hormónov. V súčasnosti sa najviac používajú monoklonálne protilátky, ktoré napodobňujú protilátky prirodzene sa vyskytujúce sa v tele. Využíva sa napríklad pri liečbe reumatickej artritídy či psoriázy, pričom závisí od konkrétneho stavu pacienta.
Realizovaný prieskum predstavuje prvú fázu osvetového projektu Biologická liečba pod lupou. Reprezentatívnu vzorku tvorilo 512 ľudí, údaje sa získavali tiež prostredníctvom fokusových skupín s účasťou 18 pacientov a telefonicky od 200 lekárov a desiatich z centier pre biologickú liečbu.
Nepresné a zmätočné odpovede v prieskume uviedli aj opýtaní, ktorým bol pojem známy. „Veľakrát sa im to spája s liečbou prírodnou, s liečbou možno proti antibiotikám alebo akoby opakom antibiotík, dokonca sa tam objavujú aj veľmi špecifické odpovede typu, že je to liečba pijavicami alebo že je to skúšanie nejakých zatiaľ neoverených liekov a podobne,“ uviedla Barbora Hrapková Šlosárová z agentúry 2muse.
Za dôležitý zdroj informácií označili respondenti lekára. „Vidíme aj z pohľadu toho druhého prieskumu medzi lekármi, že rezervy, čo sa týka povedomia a informovanosti, sú práve aj u lekárov, či už všeobecných, alebo špecialistov,“ doplnila Šlosárová.
V rámci skupinových rozhovorov sa zisťovali aj postoje pacientov, ktorí biologickú liečbu vyskúšali. Páčilo sa im, že pomerne rýchlo im umožnila návrat do bežného života, ako negatívum označili fakt, že sa k nej dostali až po vyčerpaní klasických foriem liečby.
„Biologická liečba je liečba založená na niečom, čo sa prirodzene vyskytuje v organizme,“ vysvetlil primár oddelenia klinickej imunológie a alergológie Univerzitnej nemocnice v Martine Miloš Jeseňák. Má mnoho podôb, vrátane inzulínu či hormónov. V súčasnosti sa najviac používajú monoklonálne protilátky, ktoré napodobňujú protilátky prirodzene sa vyskytujúce sa v tele. Využíva sa napríklad pri liečbe reumatickej artritídy či psoriázy, pričom závisí od konkrétneho stavu pacienta.
Realizovaný prieskum predstavuje prvú fázu osvetového projektu Biologická liečba pod lupou. Reprezentatívnu vzorku tvorilo 512 ľudí, údaje sa získavali tiež prostredníctvom fokusových skupín s účasťou 18 pacientov a telefonicky od 200 lekárov a desiatich z centier pre biologickú liečbu.
