Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Viac ako polovica respondentov bola veľmi alebo skôr spokojná s tým, ako vláda postupuje pri zvládaní pandémie.
Autor TASR
Bratislava 5. marca (TASR) - Prevažná väčšina ľudí súhlasila so všetkými zavedenými karanténnymi opatreniami na spomalenie šírenia nového koronavírusu. Najviac súhlasili s uzavretím niektorých osád a povinným nosením rúška na verejnosti. Najmenej so zákazom voľného pohybu cez veľkonočné sviatky a s uzavretím obchodov a obchodných centier. Vyplýva to z výsledkov prieskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorý zrealizovali spoločnosti MNFORCE, Seesame v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied (SAV) v termíne od 21. do 23. apríla na vzorke 1000 respondentov.
Viac ako polovica respondentov bola veľmi alebo skôr spokojná s tým, ako vláda postupuje pri zvládaní pandémie. Každý piaty bol s počínaním vlády skôr alebo veľmi nespokojný. Až 60 percent respondentov sa stotožnilo s tým, že vláda má právo obmedziť slobodu pohybu ľudí, aby zastavila šírenie vírusu. Nadpolovičná väčšina respondentov sa prikláňala k tvrdeniam, že karanténne opatrenia je nevyhnutné dodržiavať tak dlho, kým trvá riziko ochorenia, a že je vo verejnom záujme, aby politici počas pandémie viac sledovali a kontrolovali občanov.
S pokračovaním karanténnych opatrení počas trvania rizika ochorenia v najvyššej miere súhlasili voliči Za ľudí a OĽaNO. S obmedzením slobody pohybu najviac súhlasili voliči SaS, Za ľudí a OĽaNO. So sledovaním a kontrolou občanov počas pandémie sa najviac stotožnili voliči Za ľudí a OĽaNO.
„Odpovede svedčia o relatívne vysokej ochote respondentov obmedziť právo na ,normálny život' v mene spomalenia šírenia pandémie. Dá sa však predpokladať, že táto ochota bude postupne slabnúť najmä v dôsledku klesajúceho pocitu ohrozenia novým koronavírusom a výraznejšieho poklesu nových prípadov, ktorý nastal po realizácii nášho výskumu,“ uviedol Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).
Ako skupiny najohrozenejšie vírusom vnímali respondenti chronicky chorých ľudí, zdravotníkov a pomáhajúce profesie, ale aj seniorov. Nadpolovičná časť opýtaných označila za úplne ohrozených aj Rómov, tí však boli zároveň podľa prieskumu vnímaní aj ako najmenej ohrození. Za najväčšiu hrozbu pre šírenie nového koronavírusu označili ľudí, ktorí nerešpektujú karanténne opatrenia, a slovenských občanov, ktorí sa vracajú zo zahraničia.
„Vzhľadom na vysokú deklarovanú mieru dodržiavania karanténnych opatrení u našich respondentov aj na vysokú mieru súhlasu so zavedenými opatreniami neprekvapí, že za najväčšie ohrozenie boli považovaní ľudia, ktorí nedodržiavajú karanténne opatrenia. Ďalej boli ako najohrozujúcejšie vnímané tie skupiny, ktoré boli v súvislosti s novým koronavírusom najmedializovanejšie,“ vysvetlila Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.
Viac ako polovica respondentov bola veľmi alebo skôr spokojná s tým, ako vláda postupuje pri zvládaní pandémie. Každý piaty bol s počínaním vlády skôr alebo veľmi nespokojný. Až 60 percent respondentov sa stotožnilo s tým, že vláda má právo obmedziť slobodu pohybu ľudí, aby zastavila šírenie vírusu. Nadpolovičná väčšina respondentov sa prikláňala k tvrdeniam, že karanténne opatrenia je nevyhnutné dodržiavať tak dlho, kým trvá riziko ochorenia, a že je vo verejnom záujme, aby politici počas pandémie viac sledovali a kontrolovali občanov.
S pokračovaním karanténnych opatrení počas trvania rizika ochorenia v najvyššej miere súhlasili voliči Za ľudí a OĽaNO. S obmedzením slobody pohybu najviac súhlasili voliči SaS, Za ľudí a OĽaNO. So sledovaním a kontrolou občanov počas pandémie sa najviac stotožnili voliči Za ľudí a OĽaNO.
„Odpovede svedčia o relatívne vysokej ochote respondentov obmedziť právo na ,normálny život' v mene spomalenia šírenia pandémie. Dá sa však predpokladať, že táto ochota bude postupne slabnúť najmä v dôsledku klesajúceho pocitu ohrozenia novým koronavírusom a výraznejšieho poklesu nových prípadov, ktorý nastal po realizácii nášho výskumu,“ uviedol Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).
Ako skupiny najohrozenejšie vírusom vnímali respondenti chronicky chorých ľudí, zdravotníkov a pomáhajúce profesie, ale aj seniorov. Nadpolovičná časť opýtaných označila za úplne ohrozených aj Rómov, tí však boli zároveň podľa prieskumu vnímaní aj ako najmenej ohrození. Za najväčšiu hrozbu pre šírenie nového koronavírusu označili ľudí, ktorí nerešpektujú karanténne opatrenia, a slovenských občanov, ktorí sa vracajú zo zahraničia.
„Vzhľadom na vysokú deklarovanú mieru dodržiavania karanténnych opatrení u našich respondentov aj na vysokú mieru súhlasu so zavedenými opatreniami neprekvapí, že za najväčšie ohrozenie boli považovaní ľudia, ktorí nedodržiavajú karanténne opatrenia. Ďalej boli ako najohrozujúcejšie vnímané tie skupiny, ktoré boli v súvislosti s novým koronavírusom najmedializovanejšie,“ vysvetlila Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.
