Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Naopak, spokojných so stavom demokracie je 29 percent ľudí. Ukázal to prieskum CSES a ISSP Slovensko 2016, v ktorom od 13. októbra do 28. novembra 2016 odpovedalo 1150 dospelých respondentov.
Autor TASR
Bratislava 4. februára (TASR) – S fungovaním demokracie na Slovensku je nespokojných 68 percent Slovákov. Naopak, spokojných so stavom demokracie je 29 percent ľudí. Ukázal to prieskum CSES a ISSP Slovensko 2016, v ktorom od 13. októbra do 28. novembra 2016 odpovedalo 1150 dospelých respondentov.
Oľga Gyárfášová z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá v piatok (3. 2.) výsledky prieskumu prezentovala, poukázala na pokles spokojnosti vo vnímaní demokracie. "V porovnaní s hodnotením respondentov z roku 2010 vidíme pokles kladných hodnotení, je tam takmer desaťpercentný prepad," spresnila.
Najmenej spokojní s demokraciou na Slovensku sú podľa zistení prieskumu voliči ĽSNS a SMK. "Naopak, nadpriemerne spokojní sú voliči strany Smer-SD, ale aj Sme rodina a prekvapujúco opozičnej strany SaS," uviedla sociologička. Spokojnosť s demokraciou vyjadrili tiež starší ľudia nad 60 rokov, obyvatelia menších obcí a ľudia so základným alebo učňovským vzdelaním. Miera spokojnosti sa výrazne líši podľa krajov.
"Najspokojnejší sú obyvatelia Trenčianskeho kraja, najmenej Košického," spresnila Gyárfášová, ktorá dodala, že aj tento prieskum potvrdil úzku súvislosť medzi mierou spokojnosti s demokraciou a hodnotením ekonomickej a sociálnej situácie.
Sociologička tiež upozornila na to, že ľudia strácajú pocit o zmysluplnosti svojho hlasu vo voľbách. "To percento ľudí, ktorí sú presvedčení o tom, že je dôležité komu dajú hlas, že to robí demokraciu živým mechanizmom, klesol zo 46 percent v roku 2010 na 32 percent v roku 2016," informovala.
Podobne vyšli aj názory respondentov na otázku, či záleží na tom, kto je pri moci, či vládne ľavica alebo pravica, liberáli alebo konzervatívci, tí ktorí presadzujú alebo naopak odmietajú proeurópsku integráciu. "V roku 2010 tomu pripisovalo dôležitosť 49 percent ľudí, v roku 2016 už len 37 percent. To, že sa zvyšuje pocit, že neexistujú zmysluplné alternatívy, je na tomto dobre dokumentovateľné," komentovala zistenia Gyárfášová.
Výskum zisťoval aj postoje verejnosti k európskej integrácii. Podľa očakávania sú najprotieurópskejší voliči ĽSNS. Na opačnom póle sú voliči OĽaNO a tiež voliči Sme rodina. Gyárfášová upozornila, že porovnanie s výsledkami z roku 2014 poukazuje na pokles podpory ďalšej proeurópskej integrácie v prípade všetkých strán s výnimkou SNS, kde dokonca prišlo k miernemu nárastu.
Prieskum CSES a ISSP Slovensko 2016 bol realizovaný metódou startifikovaného náhodného výberu. Zber dát uskutočnila agentúra TNS Slovakia.
Oľga Gyárfášová z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá v piatok (3. 2.) výsledky prieskumu prezentovala, poukázala na pokles spokojnosti vo vnímaní demokracie. "V porovnaní s hodnotením respondentov z roku 2010 vidíme pokles kladných hodnotení, je tam takmer desaťpercentný prepad," spresnila.
Najmenej spokojní s demokraciou na Slovensku sú podľa zistení prieskumu voliči ĽSNS a SMK. "Naopak, nadpriemerne spokojní sú voliči strany Smer-SD, ale aj Sme rodina a prekvapujúco opozičnej strany SaS," uviedla sociologička. Spokojnosť s demokraciou vyjadrili tiež starší ľudia nad 60 rokov, obyvatelia menších obcí a ľudia so základným alebo učňovským vzdelaním. Miera spokojnosti sa výrazne líši podľa krajov.
"Najspokojnejší sú obyvatelia Trenčianskeho kraja, najmenej Košického," spresnila Gyárfášová, ktorá dodala, že aj tento prieskum potvrdil úzku súvislosť medzi mierou spokojnosti s demokraciou a hodnotením ekonomickej a sociálnej situácie.
Sociologička tiež upozornila na to, že ľudia strácajú pocit o zmysluplnosti svojho hlasu vo voľbách. "To percento ľudí, ktorí sú presvedčení o tom, že je dôležité komu dajú hlas, že to robí demokraciu živým mechanizmom, klesol zo 46 percent v roku 2010 na 32 percent v roku 2016," informovala.
Podobne vyšli aj názory respondentov na otázku, či záleží na tom, kto je pri moci, či vládne ľavica alebo pravica, liberáli alebo konzervatívci, tí ktorí presadzujú alebo naopak odmietajú proeurópsku integráciu. "V roku 2010 tomu pripisovalo dôležitosť 49 percent ľudí, v roku 2016 už len 37 percent. To, že sa zvyšuje pocit, že neexistujú zmysluplné alternatívy, je na tomto dobre dokumentovateľné," komentovala zistenia Gyárfášová.
Výskum zisťoval aj postoje verejnosti k európskej integrácii. Podľa očakávania sú najprotieurópskejší voliči ĽSNS. Na opačnom póle sú voliči OĽaNO a tiež voliči Sme rodina. Gyárfášová upozornila, že porovnanie s výsledkami z roku 2014 poukazuje na pokles podpory ďalšej proeurópskej integrácie v prípade všetkých strán s výnimkou SNS, kde dokonca prišlo k miernemu nárastu.
Prieskum CSES a ISSP Slovensko 2016 bol realizovaný metódou startifikovaného náhodného výberu. Zber dát uskutočnila agentúra TNS Slovakia.
