Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vyplýva to z výskumu Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Autor TASR
Bratislava 15. marca (TASR) – Maďarsko už pre obyvateľov Slovenska nepredstavuje takmer žiadne nebezpečenstvo. Vyplýva to z výskumu Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).
Na jeseň v roku 2014 sa agentúra FOCUS pýtala 1156 respondentov, o ktorých krajinách si myslia, že by mohli predstavovať nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku. Oslovení mali určiť tri krajiny a zoradiť ich podľa miery nebezpečnosti. Mohli si pritom vybrať zo všetkých krajín sveta.
Na prvom mieste skončilo Rusko, za potenciálne nebezpečné ho považovalo 24 percent opýtaných. Ukrajinu takto označilo 22 percent oslovených a na treťom mieste sa umiestnil Afganistan s 11 percentami.
Za zaujímavé však označil vedecký pracovník SAV Miloslav Bahna výsledky Maďarska. Kým v rovnakom prieskume v roku 1996 ho za krajinu potenciálne najviac ohrozujúcu Slovensko označilo 40 percent opýtaných, v roku 2014 to bolo len 5 percent. "Ide o zásadnú zmenu, ktorá môže čiastočne súvisieť s aktuálne nadštandardným vzťahom politických reprezentácií Slovenska a Maďarska, no podľa všetkého svedčí o trvalejšom ústupe pocitov ohrozenia a politických turbulencií, ktoré boli spojené so vznikom štátu a vnútorným zápasom o smerovanie krajiny v 90. rokoch," skonštatoval Bahna. Výsledok zároveň označil za svedectvo normalizácie a štandardizácie pomerov na Slovensku v tretej dekáde existencie nového štátu.
Vývoj zaznamenal aj vzťah medzi obavou z Maďarska a intenzitou národnej hrdosti. V roku 1996 platilo, že našich južných susedov za hrozbu častejšie považovali ľudia s vyššou mierou národnej hrdosti. V roku 2014 už vzťah medzi hrozbou Maďarska a mierou národnej hrdosti neexistoval. "V roku 1996 malo samostatné Slovensko len tri roky, stále sa riešili problémy rozdelenia federácie, neboli sme v európskych ani transatlantických štruktúrach. Samostatnosť Slovenska vnímali jej zástancovia ešte ako veľmi krehkú a nepevnú. Preto zrejme boli obavy väčšie," reagoval predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko.
Podľa Józsefa Berényiho, predsedu Strany maďarskej komunity, výsledky výskumu SAV môžu vytvoriť dôvernejšiu atmosféru, v ktorej by sa dali prerokovať aj citlivejšie otázky v pokojnejšom ovzduší a rozvážnejším tónom. Poukázal pritom na otázku dvojakého občianstva, či príčinách úbytku Maďarov na Slovensku.
Strana Most-Híd vníma niektoré výsledky prieskumu SAV pozitívne a pripisuje ich viacerým faktorom. Za tým, že Maďarsko už nepredstavuje pre občanov Slovenska takú hrozbu ako v minulosti, je podľa nej však predovšetkým zmena politickej klímy, a tiež geopolitickej situácie v strednej a východnej Európe.
Na jeseň v roku 2014 sa agentúra FOCUS pýtala 1156 respondentov, o ktorých krajinách si myslia, že by mohli predstavovať nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku. Oslovení mali určiť tri krajiny a zoradiť ich podľa miery nebezpečnosti. Mohli si pritom vybrať zo všetkých krajín sveta.
Na prvom mieste skončilo Rusko, za potenciálne nebezpečné ho považovalo 24 percent opýtaných. Ukrajinu takto označilo 22 percent oslovených a na treťom mieste sa umiestnil Afganistan s 11 percentami.
Za zaujímavé však označil vedecký pracovník SAV Miloslav Bahna výsledky Maďarska. Kým v rovnakom prieskume v roku 1996 ho za krajinu potenciálne najviac ohrozujúcu Slovensko označilo 40 percent opýtaných, v roku 2014 to bolo len 5 percent. "Ide o zásadnú zmenu, ktorá môže čiastočne súvisieť s aktuálne nadštandardným vzťahom politických reprezentácií Slovenska a Maďarska, no podľa všetkého svedčí o trvalejšom ústupe pocitov ohrozenia a politických turbulencií, ktoré boli spojené so vznikom štátu a vnútorným zápasom o smerovanie krajiny v 90. rokoch," skonštatoval Bahna. Výsledok zároveň označil za svedectvo normalizácie a štandardizácie pomerov na Slovensku v tretej dekáde existencie nového štátu.
Vývoj zaznamenal aj vzťah medzi obavou z Maďarska a intenzitou národnej hrdosti. V roku 1996 platilo, že našich južných susedov za hrozbu častejšie považovali ľudia s vyššou mierou národnej hrdosti. V roku 2014 už vzťah medzi hrozbou Maďarska a mierou národnej hrdosti neexistoval. "V roku 1996 malo samostatné Slovensko len tri roky, stále sa riešili problémy rozdelenia federácie, neboli sme v európskych ani transatlantických štruktúrach. Samostatnosť Slovenska vnímali jej zástancovia ešte ako veľmi krehkú a nepevnú. Preto zrejme boli obavy väčšie," reagoval predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko.
Podľa Józsefa Berényiho, predsedu Strany maďarskej komunity, výsledky výskumu SAV môžu vytvoriť dôvernejšiu atmosféru, v ktorej by sa dali prerokovať aj citlivejšie otázky v pokojnejšom ovzduší a rozvážnejším tónom. Poukázal pritom na otázku dvojakého občianstva, či príčinách úbytku Maďarov na Slovensku.
Strana Most-Híd vníma niektoré výsledky prieskumu SAV pozitívne a pripisuje ich viacerým faktorom. Za tým, že Maďarsko už nepredstavuje pre občanov Slovenska takú hrozbu ako v minulosti, je podľa nej však predovšetkým zmena politickej klímy, a tiež geopolitickej situácie v strednej a východnej Európe.
