Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Názory na to, čo by bolo v školách potrebné zmeniť, sa oproti roku 2018 výrazne nezmenili.
Autor TASR
Bratislava 1. októbra (TASR) - Dôvera Slovákov v schopnosť škôl pripraviť mladých ľudí na život a budúcnosť klesla. Vyplýva to z prieskumu Centra environmentálnej a etickej výchovy (CEEV) Živica na vzorke 1000 ľudí. Kým v roku 2018 viac ako polovica respondentov (53 percent) verila, že školy pripravujú deti na život po roku 2030 dobre, v súčasnosti je tento názor v menšine (22 percent).
Názory na to, čo by bolo v školách potrebné zmeniť, sa oproti roku 2018 výrazne nezmenili. "Vyše polovica respondentov si v roku 2024 želá viac zosúladiť učebné osnovy s potrebami budúcnosti a viac sa zamerať na nové typy povolaní, ktoré budú potrebné v budúcnosti, čo boli aj priania väčšiny respondentov v roku 2018. Oproti výskumu z roku 2018 významne narástla dôležitosť zamerania sa na mäkké zručnosti, ako sú komunikačné zručnosti, spolupráca a kritické myslenie," priblížila na utorkovej tlačovej konferencii výkonná riaditeľka CEEV Živica Zuzana Labašová.
Oproti roku 2018 sa tiež zmenila predstava ideálneho učiteľa. Naďalej síce prevláda názor, že učiteľ by mal byť mladší, avšak kým v minulom prieskume si to myslelo 70 percent opýtaných, dnes si to myslí 58 percent. Ideálny učiteľ má mať podľa verejnosti rovnaký prístup ku všetkým žiakom a nechávať ich, aby sami prichádzali na riešenie a učivo tak pochopili. "Vo vnímaní vlastností ideálneho učiteľa naďalej prevláda obraz spravodlivého, inovatívneho učiteľa, ktorý zároveň aj vychováva a zaujíma sa o osobné problémy žiakov. Oproti predošlému prieskumu je posun k pozitívnejšiemu vnímaniu slovného hodnotenia," dodala Labašová.
Hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská podotkla, že školy už dlhšie pociťujú potrebu zmien. Tie by podľa nej mala priniesť nová školská reforma. "Aktuálna výbava znalostí, metód a foriem výučby učiteľom nepostačuje. Ich profesionalizácia sa miestami zvrhla iba na naháňačku za kreditmi a zakúpenie nového nábytku, digitálnych pomôcok či výmenu okien. To však požadovanú modernizáciu vzdelávania neprinieslo. Školská reforma však prináša komplexnú a dlhodobú metodickú pomoc v oblasti rozvoja kompetencií učiteľov, čo je po dlhých rokoch novinka," poznamenala.
Názory na to, čo by bolo v školách potrebné zmeniť, sa oproti roku 2018 výrazne nezmenili. "Vyše polovica respondentov si v roku 2024 želá viac zosúladiť učebné osnovy s potrebami budúcnosti a viac sa zamerať na nové typy povolaní, ktoré budú potrebné v budúcnosti, čo boli aj priania väčšiny respondentov v roku 2018. Oproti výskumu z roku 2018 významne narástla dôležitosť zamerania sa na mäkké zručnosti, ako sú komunikačné zručnosti, spolupráca a kritické myslenie," priblížila na utorkovej tlačovej konferencii výkonná riaditeľka CEEV Živica Zuzana Labašová.
Oproti roku 2018 sa tiež zmenila predstava ideálneho učiteľa. Naďalej síce prevláda názor, že učiteľ by mal byť mladší, avšak kým v minulom prieskume si to myslelo 70 percent opýtaných, dnes si to myslí 58 percent. Ideálny učiteľ má mať podľa verejnosti rovnaký prístup ku všetkým žiakom a nechávať ich, aby sami prichádzali na riešenie a učivo tak pochopili. "Vo vnímaní vlastností ideálneho učiteľa naďalej prevláda obraz spravodlivého, inovatívneho učiteľa, ktorý zároveň aj vychováva a zaujíma sa o osobné problémy žiakov. Oproti predošlému prieskumu je posun k pozitívnejšiemu vnímaniu slovného hodnotenia," dodala Labašová.
Hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská podotkla, že školy už dlhšie pociťujú potrebu zmien. Tie by podľa nej mala priniesť nová školská reforma. "Aktuálna výbava znalostí, metód a foriem výučby učiteľom nepostačuje. Ich profesionalizácia sa miestami zvrhla iba na naháňačku za kreditmi a zakúpenie nového nábytku, digitálnych pomôcok či výmenu okien. To však požadovanú modernizáciu vzdelávania neprinieslo. Školská reforma však prináša komplexnú a dlhodobú metodickú pomoc v oblasti rozvoja kompetencií učiteľov, čo je po dlhých rokoch novinka," poznamenala.
