Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ak by počas tretej vlny pandémie vláda opäť pristúpila k plošnému lockdownu, súhlasilo by s týmto opatrením iba 27,3 percenta a nesúhlasilo 45,1 percenta respondentov.
Autor TASR
Bratislava 3. novembra (TASR) - Väčšina Slovákov nepredpokladá, že tretia vlna pandémie nového koronavírusu bude mať väčšie následky ako predchádzajúca. Z finančného hľadiska sa na ňu necíti byť pripravená tretina obyvateľov. S plošným lockdownom pri zhoršenej situácii by súhlasila iba o niečo viac ako štvrtina respondentov. Vyplýva to z prieskumu "Ako sa máte, Slovensko?".
Horšie následky tretej vlny pandémie očakáva 17 percent respondentov, viac ako 33 percent predpokladá, že následky budú menšie. Pesimistickejší pri odhade dopadov sú respondenti z najmenších obcí a respondenti so základným vzdelaním. Výrazne optimistickejší sú respondenti z Bratislavy, až 60,3 percenta z nich sa domnieva, že následky tretej vlny budú menšie. Medzi zaočkovanými a tými, ktorí sa nechcú dať zaočkovať, nie sú pri odhadoch následkov tretej vlny väčšie rozdiely.
Z hľadiska duševnej pohody nie je na aktuálnu vlnu pandémie pripravených 16,8 percenta respondentov. Najhoršie hodnotia svoju pripravenosť najmladší obyvatelia (vo veku 18 až 29 rokov) a tí, pre ktorých je ťažké vyjsť s rozpočtom v domácnosti. Z finančného hľadiska nie je pripravených zvládnuť aktuálnu vlnu pandémie 30,4 percenta respondentov.
Ak by počas tretej vlny pandémie vláda opäť pristúpila k plošnému lockdownu, súhlasilo by s týmto opatrením iba 27,3 percenta a nesúhlasilo 45,1 percenta respondentov. S plošným lockdownom by za takýchto okolností viac súhlasili (38,1 percenta) ako nesúhlasili (32,1 percenta) už zaočkovaní respondenti. Medzi tými, ktorí sa nechcú dať zaočkovať, je až 65,4 percenta nesúhlasiacich s plošným lockdownom a iba 14,4 percenta súhlasiacich.
"Optimizmus respondentov, ktorí neočakávajú horšie dopady aktuálnej vlny epidémie v porovnaní s predchádzajúcou, korešponduje s odhadmi odborníkov. Zaujímavým zistením však je, že možnosť plošného lockdownu v prípade zhoršenej situácie podporujú výrazne viac zaočkovaní ako nezaočkovaní respondenti," doplnil Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.
Prieskum sa uskutočnil od 5. do 10. októbra na vzorke 1000 respondentov. Iniciovala ho prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.
Horšie následky tretej vlny pandémie očakáva 17 percent respondentov, viac ako 33 percent predpokladá, že následky budú menšie. Pesimistickejší pri odhade dopadov sú respondenti z najmenších obcí a respondenti so základným vzdelaním. Výrazne optimistickejší sú respondenti z Bratislavy, až 60,3 percenta z nich sa domnieva, že následky tretej vlny budú menšie. Medzi zaočkovanými a tými, ktorí sa nechcú dať zaočkovať, nie sú pri odhadoch následkov tretej vlny väčšie rozdiely.
Z hľadiska duševnej pohody nie je na aktuálnu vlnu pandémie pripravených 16,8 percenta respondentov. Najhoršie hodnotia svoju pripravenosť najmladší obyvatelia (vo veku 18 až 29 rokov) a tí, pre ktorých je ťažké vyjsť s rozpočtom v domácnosti. Z finančného hľadiska nie je pripravených zvládnuť aktuálnu vlnu pandémie 30,4 percenta respondentov.
Ak by počas tretej vlny pandémie vláda opäť pristúpila k plošnému lockdownu, súhlasilo by s týmto opatrením iba 27,3 percenta a nesúhlasilo 45,1 percenta respondentov. S plošným lockdownom by za takýchto okolností viac súhlasili (38,1 percenta) ako nesúhlasili (32,1 percenta) už zaočkovaní respondenti. Medzi tými, ktorí sa nechcú dať zaočkovať, je až 65,4 percenta nesúhlasiacich s plošným lockdownom a iba 14,4 percenta súhlasiacich.
"Optimizmus respondentov, ktorí neočakávajú horšie dopady aktuálnej vlny epidémie v porovnaní s predchádzajúcou, korešponduje s odhadmi odborníkov. Zaujímavým zistením však je, že možnosť plošného lockdownu v prípade zhoršenej situácie podporujú výrazne viac zaočkovaní ako nezaočkovaní respondenti," doplnil Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.
Prieskum sa uskutočnil od 5. do 10. októbra na vzorke 1000 respondentov. Iniciovala ho prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.
