Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Väčšina, 84 percent respondentov si myslí, že opatrnosti v styku s inými ľuďmi nikdy nie je nazvyš. Naopak, iba 14,9 percenta opýtaných sa domnieva, že väčšine ľudí možno dôverovať.
Autor TASR
Bratislava 5. februára (TASR) – Slováci iným ľuďom príliš nedôverujú a v styku s nimi sú skôr opatrní. Vyplýva to z výsledkov výskumu CSES a ISSP Slovensko 2016, ktorý na jeseň 2016 uskutočnil Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV).
Robert Klobucký a Marianna Mrva zo SAV zistenie dokumentujú na odpovediach respondentov, ktorí dostali otázku, či väčšine ľudí možno dôverovať, alebo je potrebné byť v styku s nimi veľmi opatrný. "Väčšina, 84 percent respondentov si myslí, že opatrnosti v styku s inými ľuďmi nikdy nie je nazvyš," uviedli sociológovia. Naopak, iba 14,9 percenta opýtaných sa domnieva, že väčšine ľudí možno dôverovať.
Analýza odpovedí preukázala, že tendenciu dôverovať iným majú najmä vysokoškolsky vzdelaní ľudia, hlboko veriaci a obyvatelia miest nad 100.000 obyvateľov. "Takisto tí, ktorí očakávajú zvýšenie svojej životnej úrovne v najbližších desiatich rokoch a respondenti, ktorí sú o niečo spokojnejší s fungovaním demokracie na Slovensku," uviedli odborníci zo SAV.
Sociológovia poukazujú aj na to, že výskum realizovaný v minulom roku potvrdil dlhodobý trend nízkej úrovne všeobecnej dôvery v slovenskej populácii. Všeobecná dôvera sa definuje ako presvedčenie o tom, že vo všeobecnosti sú ľudia dobrí, poctiví, neoklamú a nepoškodia nás.
"Jej vysoká miera prispieva okrem iného k dobrej spoločenskej atmosfére, efektívnemu fungovaniu demokracie a ekonomiky, ale aj k subjektívnemu pocitu šťastia a spokojnosti so životom. Naopak, ak spoločnosť charakterizuje nízka miera všeobecnej dôvery, sociálne vzťahy sa stávajú príliš nákladnými a menej efektívnymi, čo poškodzuje celú spoločnosť," pripomenuli sociológovia.
Výskum CSES a ISSP Slovensko 2016 bol realizovaný stratifikovaným náhodným výberom na reprezentatívnej vzorke 1150 dospelých respondentov. Zber dát, ktorý robila agentúra TNS Slovakia, sa uskutočnil v dňoch 13. októbra až 28. novembra 2016.
Robert Klobucký a Marianna Mrva zo SAV zistenie dokumentujú na odpovediach respondentov, ktorí dostali otázku, či väčšine ľudí možno dôverovať, alebo je potrebné byť v styku s nimi veľmi opatrný. "Väčšina, 84 percent respondentov si myslí, že opatrnosti v styku s inými ľuďmi nikdy nie je nazvyš," uviedli sociológovia. Naopak, iba 14,9 percenta opýtaných sa domnieva, že väčšine ľudí možno dôverovať.
Analýza odpovedí preukázala, že tendenciu dôverovať iným majú najmä vysokoškolsky vzdelaní ľudia, hlboko veriaci a obyvatelia miest nad 100.000 obyvateľov. "Takisto tí, ktorí očakávajú zvýšenie svojej životnej úrovne v najbližších desiatich rokoch a respondenti, ktorí sú o niečo spokojnejší s fungovaním demokracie na Slovensku," uviedli odborníci zo SAV.
Sociológovia poukazujú aj na to, že výskum realizovaný v minulom roku potvrdil dlhodobý trend nízkej úrovne všeobecnej dôvery v slovenskej populácii. Všeobecná dôvera sa definuje ako presvedčenie o tom, že vo všeobecnosti sú ľudia dobrí, poctiví, neoklamú a nepoškodia nás.
"Jej vysoká miera prispieva okrem iného k dobrej spoločenskej atmosfére, efektívnemu fungovaniu demokracie a ekonomiky, ale aj k subjektívnemu pocitu šťastia a spokojnosti so životom. Naopak, ak spoločnosť charakterizuje nízka miera všeobecnej dôvery, sociálne vzťahy sa stávajú príliš nákladnými a menej efektívnymi, čo poškodzuje celú spoločnosť," pripomenuli sociológovia.
Výskum CSES a ISSP Slovensko 2016 bol realizovaný stratifikovaným náhodným výberom na reprezentatívnej vzorke 1150 dospelých respondentov. Zber dát, ktorý robila agentúra TNS Slovakia, sa uskutočnil v dňoch 13. októbra až 28. novembra 2016.
