Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
S vystúpením Slovenska z Európskej únie (EÚ) momentálne súhlasí tretina opýtaných (34 percent), z toho 16 percent je rozhodne za.
Autor TASR
Bratislava 15. mája (TASR) - Miera dôvery v Európsky parlament a Európsku komisiu je v porovnaní s dôverou, ktorú Slováci vyjadrili Národnej rade (NR) SR a Vláde SR, dvojnásobná. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu výskumnej agentúry NMS Market Research Slovakia na vzorke 1008 respondentov, realizovaného 28. marca až 2. apríla.
Európskemu parlamentu a Európskej komisii dôveruje 35 percent populácie. Miera nedôvery v tieto inštitúcie je naopak 55-percentná. NR SR dôveruje 16 percent Slovákov a 15 percent zase Vláde SR. Nedôveru im v prieskume vyjadrilo viac ako tri štvrtiny Slovákov, konkrétne 79 percent populácie nedôveruje vláde a 77 percent zase parlamentu.
"Vidíme väčšiu mieru dôvery Európskym inštitúciám predovšetkým medzi ľuďmi s vysokoškolským vzdelaním a mladými ľuďmi do 24 rokov. Mladí ľudia v porovnaní so zvyškom populácie dôverujú viac aj NR SR a vláde. To už ale pre vysokoškolsky vzdelaných Slovákov neplatí," doplnila Denisa Lakatošová z NMS. Tí podľa nej dôverujú parlamentu a vláde na podobnej úrovni ako zvyšok Slovenska.
S vystúpením Slovenska z Európskej únie (EÚ) momentálne súhlasí tretina opýtaných (34 percent), z toho 16 percent je rozhodne za. Nadpriemernú podporu má tento hypotetický krok u mužov (39 percent) a sympatizantov hnutia Republika (77 percent) a strán ĽSNS (64 percent) a Smer-SD (55 percent).
S potenciálnym vystúpením naopak nesúhlasí 55 percent občanov Slovenska, rozhodne je proti nemu 33 percent dospelej populácie. Nadpriemerne s týmto variantom budúceho vývoja nesúhlasia vysokoškolsky vzdelaní ľudia a sympatizanti strán Progresívne Slovensko, SaS a Demokrati.
Medzi najčastejšie motívy na podporu vystúpenia Slovenska z EÚ respondenti v spontánnych odpovediach uvádzali znovuzískanie suverenity v rozhodovaní a legislatíve, znovuobnovenie potravinárskej výroby a poľnohospodárstva a zamedzenie vplyvu liberálnych ideológií na našu spoločnosť.
Európskemu parlamentu a Európskej komisii dôveruje 35 percent populácie. Miera nedôvery v tieto inštitúcie je naopak 55-percentná. NR SR dôveruje 16 percent Slovákov a 15 percent zase Vláde SR. Nedôveru im v prieskume vyjadrilo viac ako tri štvrtiny Slovákov, konkrétne 79 percent populácie nedôveruje vláde a 77 percent zase parlamentu.
"Vidíme väčšiu mieru dôvery Európskym inštitúciám predovšetkým medzi ľuďmi s vysokoškolským vzdelaním a mladými ľuďmi do 24 rokov. Mladí ľudia v porovnaní so zvyškom populácie dôverujú viac aj NR SR a vláde. To už ale pre vysokoškolsky vzdelaných Slovákov neplatí," doplnila Denisa Lakatošová z NMS. Tí podľa nej dôverujú parlamentu a vláde na podobnej úrovni ako zvyšok Slovenska.
S vystúpením Slovenska z Európskej únie (EÚ) momentálne súhlasí tretina opýtaných (34 percent), z toho 16 percent je rozhodne za. Nadpriemernú podporu má tento hypotetický krok u mužov (39 percent) a sympatizantov hnutia Republika (77 percent) a strán ĽSNS (64 percent) a Smer-SD (55 percent).
S potenciálnym vystúpením naopak nesúhlasí 55 percent občanov Slovenska, rozhodne je proti nemu 33 percent dospelej populácie. Nadpriemerne s týmto variantom budúceho vývoja nesúhlasia vysokoškolsky vzdelaní ľudia a sympatizanti strán Progresívne Slovensko, SaS a Demokrati.
Medzi najčastejšie motívy na podporu vystúpenia Slovenska z EÚ respondenti v spontánnych odpovediach uvádzali znovuzískanie suverenity v rozhodovaní a legislatíve, znovuobnovenie potravinárskej výroby a poľnohospodárstva a zamedzenie vplyvu liberálnych ideológií na našu spoločnosť.
