Pri všetkých siedmich volených inštitúciách deklarovali vyššiu mieru dôvery ženy a vysokoškolsky vzdelaní ľudia a až na komunálnu úroveň aj ľudia s vyššími príjmami.
Autor TASR
Bratislava 29. novembra (TASR) - Dôvera Slovákov voči vláde a Národnej rade (NR) SR je nižšia než voči primátorom, starostom a poslancom mestských a obecných zastupiteľstiev. Zatiaľ čo vláde aktuálne dôveruje len necelá štvrtina populácie a NR SR 27 percent obyvateľov, pri lokálnych politikoch je to až 58 percent. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu, ktorý realizovala agentúra Focus pre organizáciu Transparency International Slovensko (TIS) v druhej polovici novembra na vzorke 1005 respondentov. TIS o tom informuje na sociálnej sieti.
Výrazne vyššiu dôveru ako vláda a parlament požívajú v priemere aj predsedovia samosprávnych krajov (43 percent) a krajskí poslanci (41 percent). Prezidentke SR Zuzane Čaputovej rozhodne alebo skôr dôveruje necelých 52 percent opýtaných.
Pri všetkých siedmich volených inštitúciách deklarovali vyššiu mieru dôvery ženy a vysokoškolsky vzdelaní ľudia a až na komunálnu úroveň aj ľudia s vyššími príjmami. "V prípade prezidentky je rozdiel medzi pohlaviami najmarkantnejší - dôveruje jej 57 percent žien a 45 percent mužov," priblížilo TIS. Naopak, nižšiu dôveru k inštitúciám pociťujú občania maďarskej národnosti. Z hľadiska volebných preferencií predovšetkým voliči hnutia Republika, ĽSNS a nevoliči.
Na komunálnej úrovni ľudia v priemere viac veria starostom a poslancom malých dedín ako primátorom a poslancom veľkých a anonymnejších miest. Najhoršie z tohto porovnania vychádzajú primátori Bratislavy a Košíc, ktorým v priemere dôveruje len necelých 44 percent obyvateľov týchto miest. "Aj takáto miera dôvery je však stále podstatne vyššia ako v prípade vlády či parlamentu," doplnila organizácia.
Výrazne vyššiu dôveru ako vláda a parlament požívajú v priemere aj predsedovia samosprávnych krajov (43 percent) a krajskí poslanci (41 percent). Prezidentke SR Zuzane Čaputovej rozhodne alebo skôr dôveruje necelých 52 percent opýtaných.
Pri všetkých siedmich volených inštitúciách deklarovali vyššiu mieru dôvery ženy a vysokoškolsky vzdelaní ľudia a až na komunálnu úroveň aj ľudia s vyššími príjmami. "V prípade prezidentky je rozdiel medzi pohlaviami najmarkantnejší - dôveruje jej 57 percent žien a 45 percent mužov," priblížilo TIS. Naopak, nižšiu dôveru k inštitúciám pociťujú občania maďarskej národnosti. Z hľadiska volebných preferencií predovšetkým voliči hnutia Republika, ĽSNS a nevoliči.
Na komunálnej úrovni ľudia v priemere viac veria starostom a poslancom malých dedín ako primátorom a poslancom veľkých a anonymnejších miest. Najhoršie z tohto porovnania vychádzajú primátori Bratislavy a Košíc, ktorým v priemere dôveruje len necelých 44 percent obyvateľov týchto miest. "Aj takáto miera dôvery je však stále podstatne vyššia ako v prípade vlády či parlamentu," doplnila organizácia.