Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podpora NATO sa pohybuje na úrovni 30 percent. Zároveň viac ako 54 percent respondentov uviedlo, že v prípade napadnutia spojenca by sa malo Slovensko podieľať na jeho obrane.
Autor TASR
Bratislava 20. apríla (TASR) – Slovensko nie je silno prorusky orientované, ale ani výrazne prozápadne. Dominantná časť občanov nemá vyhranený postoj k civilizačnému a geopolitickému ukotveniu. Vyplýva to z reprezentatívneho kvantitatívneho prieskumu verejnej mienky, ktorý iniciovala Slovenská atlantická komisia a Inštitút pre stredoeurópsku politiku (CEPI).
Podľa prieskumu pozitívny je trend vývoja podpory Slovenska ako súčasti Západu u mladej generácie (18-24 rokov), ktorá dosahuje takmer 40 percent oproti 11 percentám u najstaršej generácie. Z prieskumu taktiež vyplynulo, že podpora členstva v EÚ klesla zo 68 percent v roku 2010 na súčasných 52 percent. Najvyššej podpore spomedzi integračných zoskupení sa teší Vyšehradská skupina (63 percent).
Podpora NATO sa pohybuje na úrovni 30 percent. Zároveň viac ako 54 percent respondentov uviedlo, že v prípade napadnutia spojenca by sa malo Slovensko podieľať na jeho obrane. Rovnaké percento sa domnieva, že členstvo v NATO je dôležité pre našu bezpečnosť. Nižšiu podporu (36 percent) má budovanie aliančnej infraštruktúry na našom území.
"Dominantný postoj slovenskej spoločnosti je neujasnenosť, nevyhranenosť k našej geopolitickej orientácii. V dnešnej dobe, keď rastú ohrozenia, je to výzva aj preto, lebo táto neujasnenosť odráža to, že politická elita nedáva jasné postoje, chýba tu nejaká jasná vízia, zahranično-politický kompas," komentoval výsledky prieskumu riaditeľ CEPI a Globsec Policy Institute Milan Nič. Podľa jeho slov, o čo menej bude politická elita ukazovať smer, o to viac bude spoločnosť zraniteľnejšia voči konšpiračným vplyvom. Nič zdôraznil, že práve politický diskurz má významný vplyv na vytváranie postojov verejnosti. "V politickom diskurze otázky našej zahranično-politickej príslušnosti, záujmov neboli prítomné. A nie sú prítomné ani teraz, v diskusii o programovom vyhlásení vlády v parlamente," dodal.
Z výskumu ďalej vyplynulo, že z hľadiska volebných preferencií najviac chcú byť súčasťou Západu voliči SaS (42 percent), OĽaNO (37 percent), Mosta-Híd a #Siete (po 35 percent). Členstvo SR v NATO najviac podporujú voliči #Siete (45 percent), OĽaNO (42 percent), Mosta-Híd (40 percent) a SaS (36 percent). Odporcovia NATO prevládajú iba medzi voličmi strany Mariana Kotlebu (66 percent). Voliči ostatných strán, vrátane SNS väčšinovo odpovedali, že členstvo SR v NATO nie je ani dobré, ani zlé.
Prieskum sa uskutočnil v spolupráci s agentúrou Focus na vzorke 1000 respondentov. Zber dát prebehol v dňoch 31.1.-7.2. Prieskum je súčasťou projektu Monitoring Disinformation in the European Media Space podporeného zo zdrojov National Endowment for Democracy.
Podľa prieskumu pozitívny je trend vývoja podpory Slovenska ako súčasti Západu u mladej generácie (18-24 rokov), ktorá dosahuje takmer 40 percent oproti 11 percentám u najstaršej generácie. Z prieskumu taktiež vyplynulo, že podpora členstva v EÚ klesla zo 68 percent v roku 2010 na súčasných 52 percent. Najvyššej podpore spomedzi integračných zoskupení sa teší Vyšehradská skupina (63 percent).
Podpora NATO sa pohybuje na úrovni 30 percent. Zároveň viac ako 54 percent respondentov uviedlo, že v prípade napadnutia spojenca by sa malo Slovensko podieľať na jeho obrane. Rovnaké percento sa domnieva, že členstvo v NATO je dôležité pre našu bezpečnosť. Nižšiu podporu (36 percent) má budovanie aliančnej infraštruktúry na našom území.
"Dominantný postoj slovenskej spoločnosti je neujasnenosť, nevyhranenosť k našej geopolitickej orientácii. V dnešnej dobe, keď rastú ohrozenia, je to výzva aj preto, lebo táto neujasnenosť odráža to, že politická elita nedáva jasné postoje, chýba tu nejaká jasná vízia, zahranično-politický kompas," komentoval výsledky prieskumu riaditeľ CEPI a Globsec Policy Institute Milan Nič. Podľa jeho slov, o čo menej bude politická elita ukazovať smer, o to viac bude spoločnosť zraniteľnejšia voči konšpiračným vplyvom. Nič zdôraznil, že práve politický diskurz má významný vplyv na vytváranie postojov verejnosti. "V politickom diskurze otázky našej zahranično-politickej príslušnosti, záujmov neboli prítomné. A nie sú prítomné ani teraz, v diskusii o programovom vyhlásení vlády v parlamente," dodal.
Z výskumu ďalej vyplynulo, že z hľadiska volebných preferencií najviac chcú byť súčasťou Západu voliči SaS (42 percent), OĽaNO (37 percent), Mosta-Híd a #Siete (po 35 percent). Členstvo SR v NATO najviac podporujú voliči #Siete (45 percent), OĽaNO (42 percent), Mosta-Híd (40 percent) a SaS (36 percent). Odporcovia NATO prevládajú iba medzi voličmi strany Mariana Kotlebu (66 percent). Voliči ostatných strán, vrátane SNS väčšinovo odpovedali, že členstvo SR v NATO nie je ani dobré, ani zlé.
Prieskum sa uskutočnil v spolupráci s agentúrou Focus na vzorke 1000 respondentov. Zber dát prebehol v dňoch 31.1.-7.2. Prieskum je súčasťou projektu Monitoring Disinformation in the European Media Space podporeného zo zdrojov National Endowment for Democracy.
