Bratislava 29. júna (TASR) - Takmer tri štvrtiny internetových používateľov neotvárajú podozrivé maily, používajú antivírus, nepoužívajú jednoduché heslá a nikdy nespúšťajú neoverené programy a nedôveryhodné internetové stránky. Menej časté sú sofistikovanejšie formy ochrany, ktoré si vyžadujú digitálne zručnosti, znalosti či skúsenosti. Praktizuje ich menej ako polovica internetových užívateľov. Vyplýva to z prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) s podporou Nadácie Eset realizovaného na vzorke 892 respondentov internetovej populácie od 14 rokov.

"Významným problémom je ignorovanie bezpečnostných opatrení. V porovnaní s rokom 2020, kedy sme realizovali rovnaký prieskum, nedošlo k zlepšeniu a podiel ľudí ignorujúcich kľúčové opatrenia výrazne neklesol," komentoval autor projektu a analytik IVO Marián Velšic. Za pretrvávajúci problém označil tiež pomerne silný deficit vo vzdelávaní. Ako poukázal, niektoré formy ochrany užívatelia vôbec nepoznajú.

K sofistikovanejším formám ochrany patria napríklad pravidelné sťahovanie bezpečnostných záplat a aktualizácia softvéru, nastavenie vyššej úrovne zabezpečenia i filtrovania obsahu na internetovom prehliadači, alebo zálohovanie a šifrovanie údajov. Ešte menej respondentov využíva na ochranu viacfaktorovú autentifikáciu, bezpečné nastavenie domáceho routera, firewall, službu VPN alebo Anti-spyware softvér.

Najrizikovejšími kategóriami používateľov sú podľa prieskumu ľudia nad 55 rokov, ľudia so základným a stredoškolským vzdelaním bez maturity, manuálne pracujúci, dôchodcovia či nezamestnaní.

Za posledné tri roky evidujú autori prieskumu nárast skúseností užívateľov internetu s rôznymi typmi a formami bezpečnostných hrozieb, ako sú spam, phishing, šírenie poplašných správ, dezinformácií, konšpirácií a propagandy. Stúpol tiež podiel bezpečnostných incidentov, s ktorými mala pred tromi rokmi skúsenosť iba okrajová časť internetovej populácie. Ide napríklad o stratu alebo narušenie súkromia, útoky na internetové služby alebo webové stránky alebo priamy útok hekera.

Hoaxy, šírenie dezinformácií, konšpirácií, politickej propagandy, extrémistických ideológií a naratívov považuje za nebezpečné a škodlivé 80 percent internetovej populácie. Podľa 38 percent respondentov by sa malo pristúpiť k ich riešeniu aj za cenu čiastočného obmedzenia niektorých práv a slobôd. Umiernenejší postoj má 42 percent opýtaných s názorom, že k ich riešeniu by sa malo pristupovať citlivo najmä s ohľadom na ľudské práva a slobody. Dvadsať percent opýtaných si myslí, že je to súčasť prirodzeného vývoja, ktorý prináša sloboda na internete, a netreba s tým nič robiť.

"Respondenti nemajú problém odsúdiť konšpiračné weby ako niečo spoločensky nebezpečné a zároveň ich považujú za potrebnú alternatívu voči mainstreamovým médiám, spolu s obhajobou ich práva na existenciu z dôvodu ústavných práv," upozornil Velšic.

Pravdivosť informácie získanej z internetu si overuje 24 percent používateľov. Neoveruje si ju 74 percent opýtaných. Medzi najčastejšie dôvody patria pohodlnosť, pocit zbytočnosti takéhoto kroku, neschopnosť overiť si informácie z dôvodu nedostatočných zručností a skúseností a dôvera k médiám alebo ľuďom, ktorí ich zverejňujú.

Vzorku tvorilo celkovo 1073 respondentov vo veku od 14 rokov, z toho predstavovala internetová populácia 892 osôb. Údaje zbierala agentúra Focus v apríli.