Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bratislavský Veľký piatok sa podľa verejnosti zaraďuje do desiatky prevažne kladne hodnotených historických míľnikov.
Autor TASR
Bratislava 24. marca (TASR) - Sviečková manifestácia, od ktorej uplynie 25. marca 30 rokov, sa zapísala do vedomia verejnosti. Vyplýva to z výskumu Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) a Inštitútu pre verejné otázky, v ktorom respondenti hodnotili jednotlivé obdobia, resp. udalosti našich dejín. Zber údajov realizovala agentúra FOCUS v dňoch 7. až 13. marca 2018 formou osobného dopytovania na vzorke 1012 respondentov.
Bratislavský Veľký piatok sa podľa verejnosti zaraďuje do desiatky prevažne kladne hodnotených historických míľnikov – za Slovenské národné povstanie, vznik samostatnej SR, Nežnú revolúciu, vstup SR do Európskej únie a obdobie prvej ČSR. Ako jednoznačne a skôr kladnú udalosť ju hodnotí 47 percent občanov, ako rovnako kladnú ako zápornú 28 percent a ako jednoznačne a skôr zápornú 12 percent. Stanovisko nevie zaujať 13 percent opýtaných.
Priaznivé hodnotenie Bratislavského Veľkého piatka prevažuje nad záporným vo všetkých sociálno-demografických skupinách – u žien i mužov, ľudí každého veku a vzdelania, obyvateľov obcí všetkých veľkostí i všetkých regiónov Slovenska.
Ľudia hlásiaci sa ku katolíckej, evanjelickej a gréckokatolíckej cirkvi sa pri hodnotení Sviečkovej manifestácie neodlišujú od neveriacich: u všetkých z nich dominuje názor, že ide o kladnú historickú udalosť. Zároveň sa však prejavili nezanedbateľné rozdiely. Tým prvým je odlišná schopnosť zaujať hodnotiace stanovisko. Mimoriadne vysoký podiel respondentov, ktorým pojem "Sviečková manifestácia" nič nehovorí, bol v najmladšej vekovej skupine (až 28 percent) a medzi študentmi (25 percent).
Výrazné rozdiely sa prejavili aj v zastúpení kladných hodnotení. Najpriaznivejší postoj k Sviečkovej manifestácii zaujímajú ľudia v mladšom strednom veku (52 percent), na rozdiel od najstarších (41 percent); podnikatelia a živnostníci (70 percent) v kontraste k nezamestnaným (35 percent); obyvatelia Trnavského kraja (65 percent) oproti obyvateľom Banskobystrického a Košického kraja (35 percent).
Významným faktorom je politické presvedčenie. Najpriaznivejšie ju vnímajú ľudia, ktorí sú presvedčení o tom, že politický systém pred rokom 1989 si vyžadoval hlboké zmeny. Podstatne zdržanlivejší názor zastávajú ľudia, podľa ktorých bol bývalý politický režim v podstate v poriadku, takže by boli stačili iba jeho menšie zmeny. Najkritickejšie vidia túto udalosť ľudia, ktorí si myslia, že na bývalom režime nebolo treba meniť vôbec nič.
S týmito zisteniami do značnej miery korešpondujú aj rozdiely v pohľade prívržencov politických strán. Zastúpenie kladného hodnotenia Sviečkovej manifestácie je nadpriemerne vysoké najmä v radoch prívržencov SaS a OĽaNO. Naopak, u stúpencov Smeru-SD a ĽSNS je výrazne podpriemerné. Prívrženci ostatných strán – Most-Híd, KDH, Sme Rodina a SNS – sa umiestňujú uprostred.
Bratislavský Veľký piatok sa podľa verejnosti zaraďuje do desiatky prevažne kladne hodnotených historických míľnikov – za Slovenské národné povstanie, vznik samostatnej SR, Nežnú revolúciu, vstup SR do Európskej únie a obdobie prvej ČSR. Ako jednoznačne a skôr kladnú udalosť ju hodnotí 47 percent občanov, ako rovnako kladnú ako zápornú 28 percent a ako jednoznačne a skôr zápornú 12 percent. Stanovisko nevie zaujať 13 percent opýtaných.
Priaznivé hodnotenie Bratislavského Veľkého piatka prevažuje nad záporným vo všetkých sociálno-demografických skupinách – u žien i mužov, ľudí každého veku a vzdelania, obyvateľov obcí všetkých veľkostí i všetkých regiónov Slovenska.
Ľudia hlásiaci sa ku katolíckej, evanjelickej a gréckokatolíckej cirkvi sa pri hodnotení Sviečkovej manifestácie neodlišujú od neveriacich: u všetkých z nich dominuje názor, že ide o kladnú historickú udalosť. Zároveň sa však prejavili nezanedbateľné rozdiely. Tým prvým je odlišná schopnosť zaujať hodnotiace stanovisko. Mimoriadne vysoký podiel respondentov, ktorým pojem "Sviečková manifestácia" nič nehovorí, bol v najmladšej vekovej skupine (až 28 percent) a medzi študentmi (25 percent).
Výrazné rozdiely sa prejavili aj v zastúpení kladných hodnotení. Najpriaznivejší postoj k Sviečkovej manifestácii zaujímajú ľudia v mladšom strednom veku (52 percent), na rozdiel od najstarších (41 percent); podnikatelia a živnostníci (70 percent) v kontraste k nezamestnaným (35 percent); obyvatelia Trnavského kraja (65 percent) oproti obyvateľom Banskobystrického a Košického kraja (35 percent).
Významným faktorom je politické presvedčenie. Najpriaznivejšie ju vnímajú ľudia, ktorí sú presvedčení o tom, že politický systém pred rokom 1989 si vyžadoval hlboké zmeny. Podstatne zdržanlivejší názor zastávajú ľudia, podľa ktorých bol bývalý politický režim v podstate v poriadku, takže by boli stačili iba jeho menšie zmeny. Najkritickejšie vidia túto udalosť ľudia, ktorí si myslia, že na bývalom režime nebolo treba meniť vôbec nič.
S týmito zisteniami do značnej miery korešpondujú aj rozdiely v pohľade prívržencov politických strán. Zastúpenie kladného hodnotenia Sviečkovej manifestácie je nadpriemerne vysoké najmä v radoch prívržencov SaS a OĽaNO. Naopak, u stúpencov Smeru-SD a ĽSNS je výrazne podpriemerné. Prívrženci ostatných strán – Most-Híd, KDH, Sme Rodina a SNS – sa umiestňujú uprostred.
