Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Viac než štvrtina respondentov (27,7 percenta) spozorovala, že po troch mesiacoch sa zhoršil ich duševný stav.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 19. júna (TASR) - Takmer polovica Slovákov zažívala počas obdobia pandémie nového koronavírusu depresívne pocity. Vyplýva to z najnovších výsledkov prieskumu "Ako sa máte, Slovensko?". Iniciovali ho prieskumná spoločnosť MN FORCE, agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV) a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. O jeho výsledkoch informovali na tlačovej konferencii v piatok.
Prieskum sa realizoval online formou na vzorke 1000 respondentov v období od 25. do 28 mája 2020. Viac ako 48 percent respondentov uviedlo, že počas pandémie zažívalo často alebo občas depresívne pocity. "Výskumy z iných krajín poukazujú na to, že čím sú ľudia mladší, tým horšie zvládajú pandémiu. Podobný jav sme zaznamenali aj na Slovensku," zhodnotila Kamila Urban z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV. Podľa jej slov predovšetkým študenti vykázali vysokú hladinu úzkosti, depresie a stresu.
Viac než štvrtina respondentov (27,7 percenta) spozorovala, že po troch mesiacoch sa zhoršil ich duševný stav. Najmenšie zmeny duševného stavu vplyvom koronakrízy pociťujú respondenti od 60 rokov. Takmer 30 percent žien vníma mierne alebo výrazné zhoršenie duševného stavu, v prípade mužov je to 25,6 percenta.
Sociálna izolácia a obmedzenie sociálnych kontaktov malo negatívny vplyv najmä u mladých dospelých do 30 rokov. Uvádzali neustále alebo často zažívanú nervozitu (44,4%), úzkosť (25%), hnev (39,4%), depresívne pocity (27,2%) a osamelosť (28,3%). Na vnímanie duševného stavu mali vplyv okrem iného aj vzťahy v domácnosti. Respondenti, ktorí sa cítili pandémiou ohrození, posudzovali v 15 percentách prípadov svoj duševný stav ako horší a v 30 percentách prípadov zažívali depresívne pocity.
Naopak, opýtaní, ktorí sa pandémiou necítili ohrození, posudzovali svoj duševný stav ako horší iba v 12,6 percenta prípadov a 3,5 percenta tvrdilo, že sa ich stav zlepšil, depresívne pocity sa objavovali iba u 15 percent respondentov. Respondenti, ktorí sa cítili ohrození pandémiou, tiež častejšie pociťovali nervozitu a hnev.
Zakladateľ projektu Internetovej poradne pre mladých IPčko.sk Marek Madro povedal, že od začiatku pandémie pocítili až päťnásobný dopyt po službách prvej psychologickej pomoci. Internetovú poradňu podľa jeho slov denne kontaktuje približne 280 ľudí. "Preto sme na situáciu okamžite zareagovali a zdvojnásobili sme počet našich psychológov. Rovnako sme rozšírili psychologickú pomoc na 24-hodinovú linku pre všetkých, ktorých pandémia zasiahla," komentoval.
Podľa slov prezidentky Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Ľubomíry Izákovej je dôležité depresívne pocity sledovať. "Ak depresívne pocity pretrvávajú, môže ísť o vážne ochorenie, ktoré si vyžaduje odbornú pomoc a adekvátnu liečbu. Je dôležité, aby sa ochorenie zachytilo čím najskôr," komentovala s tým, že neliečená depresia významne znižuje kvalitu života chorého.
Tvrdí, že veľa ľudí ochorenie podceňuje a odbornú pomoc nevyhľadá. Izáková za tým vidí chýbajúcu podporu rodiny a okolia, ktoré by ich povzbudilo. Problémom je aj stigmatizácia duševných ochorení, kedy sa ľudia boja vyhľadať pomoc pre obavy, čo si o nich druhí pomyslia. "Aj keď sa situácia v našej krajine začína postupne upokojovať, následky tejto krízy na duševné zdravie budeme cítiť dlhodobo," dodala.
Prieskum sa realizoval online formou na vzorke 1000 respondentov v období od 25. do 28 mája 2020. Viac ako 48 percent respondentov uviedlo, že počas pandémie zažívalo často alebo občas depresívne pocity. "Výskumy z iných krajín poukazujú na to, že čím sú ľudia mladší, tým horšie zvládajú pandémiu. Podobný jav sme zaznamenali aj na Slovensku," zhodnotila Kamila Urban z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV. Podľa jej slov predovšetkým študenti vykázali vysokú hladinu úzkosti, depresie a stresu.
Viac než štvrtina respondentov (27,7 percenta) spozorovala, že po troch mesiacoch sa zhoršil ich duševný stav. Najmenšie zmeny duševného stavu vplyvom koronakrízy pociťujú respondenti od 60 rokov. Takmer 30 percent žien vníma mierne alebo výrazné zhoršenie duševného stavu, v prípade mužov je to 25,6 percenta.
Sociálna izolácia a obmedzenie sociálnych kontaktov malo negatívny vplyv najmä u mladých dospelých do 30 rokov. Uvádzali neustále alebo často zažívanú nervozitu (44,4%), úzkosť (25%), hnev (39,4%), depresívne pocity (27,2%) a osamelosť (28,3%). Na vnímanie duševného stavu mali vplyv okrem iného aj vzťahy v domácnosti. Respondenti, ktorí sa cítili pandémiou ohrození, posudzovali v 15 percentách prípadov svoj duševný stav ako horší a v 30 percentách prípadov zažívali depresívne pocity.
Naopak, opýtaní, ktorí sa pandémiou necítili ohrození, posudzovali svoj duševný stav ako horší iba v 12,6 percenta prípadov a 3,5 percenta tvrdilo, že sa ich stav zlepšil, depresívne pocity sa objavovali iba u 15 percent respondentov. Respondenti, ktorí sa cítili ohrození pandémiou, tiež častejšie pociťovali nervozitu a hnev.
Zakladateľ projektu Internetovej poradne pre mladých IPčko.sk Marek Madro povedal, že od začiatku pandémie pocítili až päťnásobný dopyt po službách prvej psychologickej pomoci. Internetovú poradňu podľa jeho slov denne kontaktuje približne 280 ľudí. "Preto sme na situáciu okamžite zareagovali a zdvojnásobili sme počet našich psychológov. Rovnako sme rozšírili psychologickú pomoc na 24-hodinovú linku pre všetkých, ktorých pandémia zasiahla," komentoval.
Podľa slov prezidentky Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Ľubomíry Izákovej je dôležité depresívne pocity sledovať. "Ak depresívne pocity pretrvávajú, môže ísť o vážne ochorenie, ktoré si vyžaduje odbornú pomoc a adekvátnu liečbu. Je dôležité, aby sa ochorenie zachytilo čím najskôr," komentovala s tým, že neliečená depresia významne znižuje kvalitu života chorého.
Tvrdí, že veľa ľudí ochorenie podceňuje a odbornú pomoc nevyhľadá. Izáková za tým vidí chýbajúcu podporu rodiny a okolia, ktoré by ich povzbudilo. Problémom je aj stigmatizácia duševných ochorení, kedy sa ľudia boja vyhľadať pomoc pre obavy, čo si o nich druhí pomyslia. "Aj keď sa situácia v našej krajine začína postupne upokojovať, následky tejto krízy na duševné zdravie budeme cítiť dlhodobo," dodala.
