Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Viac ako polovica opýtaných (54 percent) bola schopná uviesť meno, respektíve mená troch slovenských novinárov.
Autor TASR
Bratislava 11. decembra (TASR) - Informáciám, ktoré sú prezentované v sledovaných médiách, verí 76 percent Slovákov. Nadpolovičná väčšina (51 percent), si myslí, že verejnoprávne médiá sú objektívnejšie ako súkromné, no len štvrtina sa zaujíma o to, kto je vlastníkom médií. Preukázali to výsledky prieskumu verejnej mienky, ktorý pre CenPress – Centrum pre nezávislú a objektívnu žurnalistiku pripravila agentúra Focus.
"Prieskum potvrdil, že medzi kľúčové zdroje informácií o politickom a spoločenskom dianí patria televízie. S väčším odstupom nasledujú iné typy médií," priblížil ďalšie poznatky prieskumu Martin Slosiarik z agentúry Focus. Spomedzi vyše stovky spontánne uvedených médií 41 percent uviedlo, že ako zdroj informácií o politickom a spoločenskom dianí využíva TV Markíza, na druhom mieste sú oba kanály verejnoprávnej RTVS (33 percent), na treťom mieste TV JOJ (31 percent) a na štvrtom mieste TA3 (22 percent opýtaných). Až na piatom mieste nasleduje prvá rozhlasová stanica – Rádio Slovensko (13 percent), printové médium ako hlavný zdroj informácií o politickom a spoločenskom dianí, konkrétne Nový čas, uviedlo 12 percent opýtaných.
Prieskum zisťoval i názor na prestíž novinárskeho povolania v hodnotení slovenskej spoločnosti. Povolanie novinára zaostáva vo vnímaní váženosti povolania za profesiami, ako sú lekár, hasič, vedec, učiteľ, ale i poľnohospodár, na druhej strane je vyššie ako povolanie policajta, úradníka či kňaza. "Medzi najčastejšie uvedené dôvody, ktoré znižujú prestíž novinárov (v odpovedi 43 percent opýtaných), patria neobjektívnosť, zavádzanie či manipuláciu, k ďalším uvádzaným dôvodom nízkej prestíže novinárov patrí neetickosť, amorálnosť, snaha hľadať za každú cenu senzácie," ozrejmil Slosiarik.
Viac ako polovica opýtaných (54 percent) bola schopná uviesť meno, respektíve mená troch slovenských novinárov. "V spontánnych odpovediach uviedli viac ako 300 mien novinárov z rôznych typov médií s celoslovenskou i regionálnou pôsobnosťou," informoval sociológ. "Naopak, 46 percent ľudí si nevedelo spomenúť, respektíve uviesť meno konkrétneho novinára," dodal.
Zber dát v prieskume realizovali od 7. do 14. novembra 2018, oslovených bolo 1012 respondentov starších ako 18 rokov metódou osobného rozhovoru.
"Prieskum potvrdil, že medzi kľúčové zdroje informácií o politickom a spoločenskom dianí patria televízie. S väčším odstupom nasledujú iné typy médií," priblížil ďalšie poznatky prieskumu Martin Slosiarik z agentúry Focus. Spomedzi vyše stovky spontánne uvedených médií 41 percent uviedlo, že ako zdroj informácií o politickom a spoločenskom dianí využíva TV Markíza, na druhom mieste sú oba kanály verejnoprávnej RTVS (33 percent), na treťom mieste TV JOJ (31 percent) a na štvrtom mieste TA3 (22 percent opýtaných). Až na piatom mieste nasleduje prvá rozhlasová stanica – Rádio Slovensko (13 percent), printové médium ako hlavný zdroj informácií o politickom a spoločenskom dianí, konkrétne Nový čas, uviedlo 12 percent opýtaných.
Prieskum zisťoval i názor na prestíž novinárskeho povolania v hodnotení slovenskej spoločnosti. Povolanie novinára zaostáva vo vnímaní váženosti povolania za profesiami, ako sú lekár, hasič, vedec, učiteľ, ale i poľnohospodár, na druhej strane je vyššie ako povolanie policajta, úradníka či kňaza. "Medzi najčastejšie uvedené dôvody, ktoré znižujú prestíž novinárov (v odpovedi 43 percent opýtaných), patria neobjektívnosť, zavádzanie či manipuláciu, k ďalším uvádzaným dôvodom nízkej prestíže novinárov patrí neetickosť, amorálnosť, snaha hľadať za každú cenu senzácie," ozrejmil Slosiarik.
Viac ako polovica opýtaných (54 percent) bola schopná uviesť meno, respektíve mená troch slovenských novinárov. "V spontánnych odpovediach uviedli viac ako 300 mien novinárov z rôznych typov médií s celoslovenskou i regionálnou pôsobnosťou," informoval sociológ. "Naopak, 46 percent ľudí si nevedelo spomenúť, respektíve uviesť meno konkrétneho novinára," dodal.
Zber dát v prieskume realizovali od 7. do 14. novembra 2018, oslovených bolo 1012 respondentov starších ako 18 rokov metódou osobného rozhovoru.
