Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pomoc pri duševných problémoch by hľadala polovica ľudí u psychológa, tretina u svojho všeobecného lekára.
Autor TASR
Bratislava 7. septembra (TASR) – Stigma a hanba v súvislosti s duševnými poruchami v spoločnosti naďalej pretrvávajú. Vzdelávanie a prevencia v tejto oblasti sú dôležité. Upozornila na to Liga za duševné zdravie na základe výsledkov prieskumu agentúry 2muse, týkajúceho sa duševného zdravia. Ukázal tiež, že časté prejavy úzkosti a iné ťažkosti hlási každý štvrtý až piaty Slovák.
Prieskum bol realizovaný na vzorke 1501 respondentov vo veku nad 15 rokov. Z ťažkostí najčastejšie spomínali podráždenosť, obavy či problém uvoľniť sa. Okrem toho aj únavu, problémy so spánkom či jedením aj pocity nešťastia a apatie.
Odborníci sa zhodli, že prieskum potvrdil potrebu väčšej osvety a prevencie v oblasti duševného zdravia. „Naše zistenie poukazuje na nízke povedomie Slovákov o duševnom zdraví, prejavoch duševných porúch a dostupnosti služieb starostlivosti o duševné zdravie,“ uviedla Alexandra Bražinová z Ústavu epidemiológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Pomoc pri duševných problémoch by hľadala polovica ľudí u psychológa, tretina u svojho všeobecného lekára. Za všeobecným lekárom by išli hlavne starší ľudia, naopak, najviac mladých by šlo hlavne za psychológom. Každý ôsmy Slovák by nevyhľadal nikoho.
„Je dôležité vedieť, že v oblasti duševného zdravia sú odborníci dostupní bezbariérovo – nie je potrebné priniesť na vyšetrenie žiadanku. Duševné poruchy nás oberajú o kvalitu života a funkčnosť. Negatívne ovplyvňujú aj naše okolie,“ uviedla prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Ľubomíra Izáková s tým, že je potrebné vedieť o prejavoch duševných porúch, včas ich rozpoznať a riešiť. „K tomu však je potrebné mať správne informácie, ktoré by sme si mali postupne osvojovať v procese vzdelávania. Na nich je založená prevencia,“ dodala.
V prieskume získalo najväčšiu podporu vzdelávanie detí aj učiteľov v školách a praktické rady a informácie, prečo a aké duševné poruchy sa u ľudí vyskytujú. Drvivá väčšina ľudí súhlasí s tým, aby aj zamestnávatelia zabezpečovali vzdelávanie v tejto oblasti.
Riaditeľ Ligy za duševné zdravie Martin Knut poukázal na to, že pandémia ochorenia COVID-19 pomohla upriamiť pozornosť na tému duševného zdravia. „Možno až veľmi rýchlo sa k téme začalo prostredníctvom médií vyjadrovať veľké spektrum jednotlivcov a inštitúcií. Mnohí veľmi fundovane a zmysluplne. Ale objavili sa aj menej kvalitné rady. Nie vždy odborne a často aj s určitou mierou dramatizácie sa vytváral obraz veľmi vážnej situácie, čo paradoxne spätne mohlo cyklicky 'zúskostňovať' spoločnosť,“ vysvetlil. Dodal, že práve preto Liga za duševné zdravie cítila potrebu mať v rukách dáta „aby diskusia o tejto citlivej téme nebola len na báze dojmov, ale aby mala aj svoje ratio,“ spresnil.
Prieskum bol realizovaný na vzorke 1501 respondentov vo veku nad 15 rokov. Z ťažkostí najčastejšie spomínali podráždenosť, obavy či problém uvoľniť sa. Okrem toho aj únavu, problémy so spánkom či jedením aj pocity nešťastia a apatie.
Odborníci sa zhodli, že prieskum potvrdil potrebu väčšej osvety a prevencie v oblasti duševného zdravia. „Naše zistenie poukazuje na nízke povedomie Slovákov o duševnom zdraví, prejavoch duševných porúch a dostupnosti služieb starostlivosti o duševné zdravie,“ uviedla Alexandra Bražinová z Ústavu epidemiológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Pomoc pri duševných problémoch by hľadala polovica ľudí u psychológa, tretina u svojho všeobecného lekára. Za všeobecným lekárom by išli hlavne starší ľudia, naopak, najviac mladých by šlo hlavne za psychológom. Každý ôsmy Slovák by nevyhľadal nikoho.
„Je dôležité vedieť, že v oblasti duševného zdravia sú odborníci dostupní bezbariérovo – nie je potrebné priniesť na vyšetrenie žiadanku. Duševné poruchy nás oberajú o kvalitu života a funkčnosť. Negatívne ovplyvňujú aj naše okolie,“ uviedla prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Ľubomíra Izáková s tým, že je potrebné vedieť o prejavoch duševných porúch, včas ich rozpoznať a riešiť. „K tomu však je potrebné mať správne informácie, ktoré by sme si mali postupne osvojovať v procese vzdelávania. Na nich je založená prevencia,“ dodala.
V prieskume získalo najväčšiu podporu vzdelávanie detí aj učiteľov v školách a praktické rady a informácie, prečo a aké duševné poruchy sa u ľudí vyskytujú. Drvivá väčšina ľudí súhlasí s tým, aby aj zamestnávatelia zabezpečovali vzdelávanie v tejto oblasti.
Riaditeľ Ligy za duševné zdravie Martin Knut poukázal na to, že pandémia ochorenia COVID-19 pomohla upriamiť pozornosť na tému duševného zdravia. „Možno až veľmi rýchlo sa k téme začalo prostredníctvom médií vyjadrovať veľké spektrum jednotlivcov a inštitúcií. Mnohí veľmi fundovane a zmysluplne. Ale objavili sa aj menej kvalitné rady. Nie vždy odborne a často aj s určitou mierou dramatizácie sa vytváral obraz veľmi vážnej situácie, čo paradoxne spätne mohlo cyklicky 'zúskostňovať' spoločnosť,“ vysvetlil. Dodal, že práve preto Liga za duševné zdravie cítila potrebu mať v rukách dáta „aby diskusia o tejto citlivej téme nebola len na báze dojmov, ale aby mala aj svoje ratio,“ spresnil.
