Takmer každému tretiemu prvákovi pomohol individuálny prístup vyučujúcich. S potrebnou systémovou podporou sa stretla len malá časť respondentov.
Autor TASR
Bratislava 28. septembra (TASR) - Väčšina prvákov potrebuje podporu pri adaptácii na vysokú školu, avšak tá je systematicky poskytovaná len časti z nich. S tým môže súvisieť aj skutočnosť, že takmer až tretina prvákov nedokončí ani prvý rok štúdia. Pokračujúca pandémia ochorenia COVID-19 a súvisiace opatrenia navyše sťažujú adaptáciu prvákov s možným rizikom, že zo školy odídu. Vyplýva to z prieskumu Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo (SAAVŠ) Akademická štvrťhodinka. TASR o tom informovala koordinátorka analytického tímu SAAVŠ Renáta Hall.
"Na nižších stupňoch sú študenti zvyknutí na predpísané učivo a priebežné skúšanie. Na vysokej škole sa od nich očakáva väčšia samostatnosť tak pri samotnom štúdiu, ako aj pri jeho organizovaní," uviedla Hall. Podľa dát ministerstva školstva v uplynulých rokoch približne tretina prvákov bakalárskeho stupňa (a spojeného štúdia) školu predčasne opustila, či už z vlastného rozhodnutia alebo z dôvodu nedostatočného prospechu. Z analýzy To dá rozum vyplýva, že na rozdiel od zahraničia sa veľká časť z nich do školy už nevráti.
Študentom by v úspešnejšom zvládaní prechodu na vysokú školu mohla pomôcť systémová podpora zo strany školy. V prieskume 17 percent študentov označilo, že podporu nepotrebuje. Tí, ktorí o podporu mali záujem, sa s ňou stretli skôr na úrovni jednotlivcov. Najviac im so zvykaním si na vysokú školu pomohli spolužiaci či kamaráti (75 percent). Takmer každému tretiemu prvákovi pomohol individuálny prístup vyučujúcich. S potrebnou systémovou podporou sa stretla len malá časť respondentov, a to formou pomoci študijného oddelenia (18 percent), úvodného orientačného týždňa (15 percent), pomoci mentora z radov učiteľov (päť percent) alebo študijného poradcu (tri percentá).
Pokračujúca pandémia asúvisiace opatrenia navyše sťažujú adaptáciu prvákov. Len 44 percent minuloročných prvákov uviedlo, že trávia čas so spolužiakmi mimo vyučovania. Týmto významne zaostávali za spolužiakmi z vyšších ročníkov, z ktorých až 60 percent spolu trávilo čas mimo vyučovania. Podľa Mateja Bílika, analytika SAAVŠ, z dát vyplýva, že pandémia sťažila adaptačný proces minuloročných prvákov v porovnaní so študentmi, ktorí sa v minulosti vzdelávali prezenčne. Tým sa mohla znížiť aj ich úspešnosť a ešte zvýšiť odchod študentov zo škôl. "To, či sa tak stalo, zistíme až po zverejnení dát za uplynulý rok," dodal Bílik.
Systematická podpora začínajúcim študentom, obzvlášť študentom so špecifickými potrebami, zo strany vysokej školy je súčasťou nových akreditačných štandardov. "Jednoducho, po novom vyžadujeme, aby sa vysoké školy systematicky starali o svojich študentov. A budeme sa na to pýtať pri akreditácii ich vnútorného systému kvality," povedal Robert Redhammer, predseda výkonnej rady SAAVŠ.
Akademická štvrťhodinka je najväčším prieskumom názorov študentov na ich vysokoškolské štúdium na Slovensku. Zber dát prebiehal od 30. apríla do 31. mája. Zúčastnilo sa na ňom takmer 20.000 študentov.
"Na nižších stupňoch sú študenti zvyknutí na predpísané učivo a priebežné skúšanie. Na vysokej škole sa od nich očakáva väčšia samostatnosť tak pri samotnom štúdiu, ako aj pri jeho organizovaní," uviedla Hall. Podľa dát ministerstva školstva v uplynulých rokoch približne tretina prvákov bakalárskeho stupňa (a spojeného štúdia) školu predčasne opustila, či už z vlastného rozhodnutia alebo z dôvodu nedostatočného prospechu. Z analýzy To dá rozum vyplýva, že na rozdiel od zahraničia sa veľká časť z nich do školy už nevráti.
Študentom by v úspešnejšom zvládaní prechodu na vysokú školu mohla pomôcť systémová podpora zo strany školy. V prieskume 17 percent študentov označilo, že podporu nepotrebuje. Tí, ktorí o podporu mali záujem, sa s ňou stretli skôr na úrovni jednotlivcov. Najviac im so zvykaním si na vysokú školu pomohli spolužiaci či kamaráti (75 percent). Takmer každému tretiemu prvákovi pomohol individuálny prístup vyučujúcich. S potrebnou systémovou podporou sa stretla len malá časť respondentov, a to formou pomoci študijného oddelenia (18 percent), úvodného orientačného týždňa (15 percent), pomoci mentora z radov učiteľov (päť percent) alebo študijného poradcu (tri percentá).
Pokračujúca pandémia asúvisiace opatrenia navyše sťažujú adaptáciu prvákov. Len 44 percent minuloročných prvákov uviedlo, že trávia čas so spolužiakmi mimo vyučovania. Týmto významne zaostávali za spolužiakmi z vyšších ročníkov, z ktorých až 60 percent spolu trávilo čas mimo vyučovania. Podľa Mateja Bílika, analytika SAAVŠ, z dát vyplýva, že pandémia sťažila adaptačný proces minuloročných prvákov v porovnaní so študentmi, ktorí sa v minulosti vzdelávali prezenčne. Tým sa mohla znížiť aj ich úspešnosť a ešte zvýšiť odchod študentov zo škôl. "To, či sa tak stalo, zistíme až po zverejnení dát za uplynulý rok," dodal Bílik.
Systematická podpora začínajúcim študentom, obzvlášť študentom so špecifickými potrebami, zo strany vysokej školy je súčasťou nových akreditačných štandardov. "Jednoducho, po novom vyžadujeme, aby sa vysoké školy systematicky starali o svojich študentov. A budeme sa na to pýtať pri akreditácii ich vnútorného systému kvality," povedal Robert Redhammer, predseda výkonnej rady SAAVŠ.
Akademická štvrťhodinka je najväčším prieskumom názorov študentov na ich vysokoškolské štúdium na Slovensku. Zber dát prebiehal od 30. apríla do 31. mája. Zúčastnilo sa na ňom takmer 20.000 študentov.