Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prieskum tiež ukázal, že až 85 percent ľudí v SR je presvedčených, že prírodné alebo človekom spôsobené katastrofy by mohli mať negatívny vplyv na hospodársku situáciu v krajine.
Autor TASR
Bratislava 9. júla (TASR) - Väčšina Slovákov (89 percent) by v prípade katastrofy na Slovensku očakávala pomoc od iných krajín Európskej únie (EÚ). Podľa 77 percent ľudí totiž Slovensko nemá dosť prostriedkov na samostatné riešenie veľkých katastrof. Viac ako tri štvrtiny (77 percent) obyvateľov SR si zároveň myslia, že koordinované konanie EÚ je pri riešení katastrof efektívnejšie ako konanie jednotlivých krajín.
Vyplýva to z prieskumu Eurobarometer, ktorý mal zistiť znalosť a postoj obyvateľov Európskej únie k aktivitám v oblasti civilnej ochrany. Do prieskumu, ktorý sa uskutočnil v marci tohto roku, sa v 28 krajinách EÚ zapojilo celkovo 28.082 respondentov, z toho 1008 Slovákov. Na Slovensku uskutočnila zber dát agentúra TNS Slovakia.
Prieskum tiež ukázal, že až 85 percent ľudí v SR je presvedčených, že prírodné alebo človekom spôsobené katastrofy by mohli mať negatívny vplyv na hospodársku situáciu v krajine. Zároveň si väčšina (60 percent) myslí, že v záujme prevencie katastrof alebo príprav na ne sa na Slovensku nerobí dosť. Z ostatných krajín Európskej únie je v tejto otázke situácia najhoršia v Taliansku, Bulharsku a Grécku, najlepšia zase v Rakúsku, Holandsku a Dánsku.
Len o niečo viac ako tretina (36 percent) Slovákov tvrdí, že je informovaná o rizikách katastrofy vo svojom regióne. Podľa prieskumu sú Slováci spolu so Španielmi o rizikách katastrof v porovnaní s ostatnými národmi najhoršie informovaní. Naopak, za najlepšie informovaných sa považujú Slovinci (81 percent) a Rumuni (77 percent).
"Prieskum ukázal presvedčenie veľkej väčšiny Európanov, že ochrana obyvateľstva v prípade veľkých katastrof by mala byť koordinovaná na európskej úrovni," reagoval na výsledky prieskumu vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek. Európska komisia bude podľa neho aj naďalej v tejto oblasti zohrávať aktívnu úlohu.
"Chceme posilňovať nielen schopnosť adekvátnej reakcie, ale aj prevenciu. Európska komisia preto uskutočňuje spoločné tréningy a cvičenia, výmeny expertov, opatrenia na prevenciu katastrof a v prípade kríz koordinuje prácu záchranných tímov i poskytovanie materiálnej a finančnej pomoci," doplnil Chrenek.
Z prieskumu ďalej vyplýva, že o rizikách katastrof pri vycestovaní do inej krajiny v rámci EÚ je informovaných len 28 percent Slovákov. Najlepšie informovaní sa cítia byť Dáni (58 percent), najhoršie Nemci (18 percent), Bulhari a Taliani (oba národy po 19 percent). Informácie o politike EÚ v oblasti civilnej ochrany by chceli Slováci získavať prevažne z televízie (63 percent), potom z internetu (50 percent), cez rádio (32 percent), tlač (31 percent) a sociálne siete (25 percent).
Vyplýva to z prieskumu Eurobarometer, ktorý mal zistiť znalosť a postoj obyvateľov Európskej únie k aktivitám v oblasti civilnej ochrany. Do prieskumu, ktorý sa uskutočnil v marci tohto roku, sa v 28 krajinách EÚ zapojilo celkovo 28.082 respondentov, z toho 1008 Slovákov. Na Slovensku uskutočnila zber dát agentúra TNS Slovakia.
Prieskum tiež ukázal, že až 85 percent ľudí v SR je presvedčených, že prírodné alebo človekom spôsobené katastrofy by mohli mať negatívny vplyv na hospodársku situáciu v krajine. Zároveň si väčšina (60 percent) myslí, že v záujme prevencie katastrof alebo príprav na ne sa na Slovensku nerobí dosť. Z ostatných krajín Európskej únie je v tejto otázke situácia najhoršia v Taliansku, Bulharsku a Grécku, najlepšia zase v Rakúsku, Holandsku a Dánsku.
Len o niečo viac ako tretina (36 percent) Slovákov tvrdí, že je informovaná o rizikách katastrofy vo svojom regióne. Podľa prieskumu sú Slováci spolu so Španielmi o rizikách katastrof v porovnaní s ostatnými národmi najhoršie informovaní. Naopak, za najlepšie informovaných sa považujú Slovinci (81 percent) a Rumuni (77 percent).
"Prieskum ukázal presvedčenie veľkej väčšiny Európanov, že ochrana obyvateľstva v prípade veľkých katastrof by mala byť koordinovaná na európskej úrovni," reagoval na výsledky prieskumu vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek. Európska komisia bude podľa neho aj naďalej v tejto oblasti zohrávať aktívnu úlohu.
"Chceme posilňovať nielen schopnosť adekvátnej reakcie, ale aj prevenciu. Európska komisia preto uskutočňuje spoločné tréningy a cvičenia, výmeny expertov, opatrenia na prevenciu katastrof a v prípade kríz koordinuje prácu záchranných tímov i poskytovanie materiálnej a finančnej pomoci," doplnil Chrenek.
Z prieskumu ďalej vyplýva, že o rizikách katastrof pri vycestovaní do inej krajiny v rámci EÚ je informovaných len 28 percent Slovákov. Najlepšie informovaní sa cítia byť Dáni (58 percent), najhoršie Nemci (18 percent), Bulhari a Taliani (oba národy po 19 percent). Informácie o politike EÚ v oblasti civilnej ochrany by chceli Slováci získavať prevažne z televízie (63 percent), potom z internetu (50 percent), cez rádio (32 percent), tlač (31 percent) a sociálne siete (25 percent).
