Bratislava 24. júna (TASR) - Medzi voličmi koalície a opozície neexistujú rozdiely v miere hrdosti na slovenskú históriu a na slovenské umenie a literatúru. Na výsledky športovcov sú o niečo viac hrdí voliči opozície ako koalície. Naopak, v prípade politicko-ekonomických charakteristík Slovenska sa pohľad voličov dvoch hlavných politických táborov od seba líši viac ako v roku 2014. Vyplýva to z výskumu Slovenskej akadémie vied (SAV) a Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského.

Pre väčšinu respondentov je dlhodobo silným zdrojom hrdosti na Slovenskú republiku hrdosť na výsledky športovcov, slovenskú históriu ako aj slovenské umenie a literatúru. Tá ďalej narástla v aktuálnom výskume oproti už vysokým úrovniam v roku 2014. V prípade zdrojov hrdosti, ktoré sa týkajú fungovania politiky a ekonomiky, je hrdosť výrazne na nižších úrovniach a v období 2014-2024 zaznamenáva skôr stagnáciu. V prípade hrdosti na ekonomické výsledky nastal v tomto roku dokonca mierny pokles, keď 27,9 percenta respondentov je hrdých na ekonomické výsledky SR.

"Kým teda môžeme povedať, že politická polarizácia okolo tém súvisiacich s národnou identitou a postojov k iným krajinám je dnes pri niektorých otázkach rovnaká alebo vyššia ako v roku 1996, spoločnosť ako celok metafora o dvoch proti sebe stojacich názorových táboroch príliš nevystihuje a nevystihovala ju ani v 90. rokoch 20. storočia," skonštatoval riaditeľ Sociologického ústavu SAV Miloslav Bahna.

Vo výskume International Social Survey Programme (ISSP) Národná identita sa zisťovali postoje respondentov k šiestim možným zdrojom národnej hrdosti. Dlhodobo platí, že je výrazný rozdiel v tom, ako odpovedajú respondenti na tri potenciálne zdroje hrdosti, ktoré sa týkajú fungovania politiky a ekonomiky a na tri apolitické zdroje hrdosti týkajúce sa športu, kultúry a histórie.

Slovensko je do výskumu ISSP zapojené od roku 1992. Bol realizovaný na vzorke 1025 respondentov formou osobných rozhovorov. Podporila ho Agentúra pre vývoj a výskum SR.