Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Spomedzi prijatých opatrení má relatívne najviac odporcov obmedzovanie pohybu mimo bydliska a zatváranie väčšiny obchodov, avšak v oboch prípadoch je podiel odporcov menší ako desať percent.
Autor TASR
Bratislava 26. marca (TASR) – Slováci prijali opatrenia vlády v súvislosti so šírením nového koronavírusu s porozumením, viac ako 90 percent ich považuje za úplne alebo aspoň skôr primerané. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu agentúry Go4insight, ktorá ho realizovala od 17. do 25. marca na vzorke 1000 respondentov. TASR o tom informoval Rastislav Kočan z agentúry.
Spomedzi prijatých opatrení má relatívne najviac odporcov obmedzovanie pohybu mimo bydliska a zatváranie väčšiny obchodov, avšak v oboch prípadoch je podiel odporcov menší ako desať percent. Najčastejšie sa to týka mladých, respektíve veľmi mladých ľudí, medzi nimi je tiež skupina živnostníkov a podnikateľov. Za úplne neprimerané však tieto nariadené opatrenia nepovažuje takmer nikto.
V rámci opatrení, ktoré obyvatelia prijali ako ochranu pred nákazou, vedú ochranné rúška, ktorých nosenie mimo bydliska je v súčasnosti povinné. Tri štvrtiny populácie uvádzajú, že si aspoň občas dajú ochranné rukavice. Cestovanie, či už autom alebo MHD, obmedzilo približne 90 percent opýtaných, väčšina tiež výrazne obmedzila podávanie ruky ako pozdrav a začala si ruky častejšie umývať.
Dve tretiny si podľa prieskumu urobili zásoby trvanlivých potravín. Žiadnu zmenu v správaní v súvislosti s pandémiou neurobilo len približne jedno percento dospelej populácie, ide najmä o manuálne pracujúcich ľudí s nižším vzdelaním vo veku 40 až 65 rokov. "Na druhej strane, päť až sedem rôznych opatrení podstúpilo až 95 percent slovenskej populácie," poznamenal Kočan.
Z prieskumu tiež vyplýva, že viac ako tri štvrtiny, teda 75 percent obyvateľov, sa obávajú, že by sa mohli nakaziť. Viac ako tretina z nich (38 percent) sa nového koronavírusu výrazne obáva, mierne obavy má pätina (približne 22 percent) a nákazy sa neobávajú tri percentá. Intenzita obáv pritom rastie s vekom obyvateľstva. Vo vekovej skupine nad 60 rokov má obavy 80 percent, nad 70 rokov je to takmer 90 percent. V najmladšej vekovej skupine, teda do 25 rokov, prináša ochorenie COVID-19 obavy z nakazenia pre nadpolovičnú väčšinu.
Pokiaľ ide o predpokladaný časový horizont, kedy by sa mohol život "vrátiť do normálu", sa dajú podľa prieskumu považovať Slováci skôr za optimisticky naladených. Viac ako 90 percent si myslí, že po uplynutí jedného roka bude na Slovensku situácia "ako predtým". Vyriešenie celej situácie do šiestich mesiacov očakáva približne tretina populácie, "pohodové leto" bez koronavírusu očakáva tretina obyvateľstva.
Pesimistickejšie je naladených približne desať percent. Očakávajú, že návrat do normálu si bude vyžadovať viac ako rok, polovica z nich sa nazdáva, že situácia "ako predtým" sa už na Slovensko nikdy nevráti. "Optimistickejší sú skôr mladší ľudia a ľudia z vyšších sociálnych tried a s vyšším príjmom. Dlhší čas návratu do normálu predpokladajú viac starší ľudia," doplnil Kočan.
Spomedzi prijatých opatrení má relatívne najviac odporcov obmedzovanie pohybu mimo bydliska a zatváranie väčšiny obchodov, avšak v oboch prípadoch je podiel odporcov menší ako desať percent. Najčastejšie sa to týka mladých, respektíve veľmi mladých ľudí, medzi nimi je tiež skupina živnostníkov a podnikateľov. Za úplne neprimerané však tieto nariadené opatrenia nepovažuje takmer nikto.
V rámci opatrení, ktoré obyvatelia prijali ako ochranu pred nákazou, vedú ochranné rúška, ktorých nosenie mimo bydliska je v súčasnosti povinné. Tri štvrtiny populácie uvádzajú, že si aspoň občas dajú ochranné rukavice. Cestovanie, či už autom alebo MHD, obmedzilo približne 90 percent opýtaných, väčšina tiež výrazne obmedzila podávanie ruky ako pozdrav a začala si ruky častejšie umývať.
Dve tretiny si podľa prieskumu urobili zásoby trvanlivých potravín. Žiadnu zmenu v správaní v súvislosti s pandémiou neurobilo len približne jedno percento dospelej populácie, ide najmä o manuálne pracujúcich ľudí s nižším vzdelaním vo veku 40 až 65 rokov. "Na druhej strane, päť až sedem rôznych opatrení podstúpilo až 95 percent slovenskej populácie," poznamenal Kočan.
Z prieskumu tiež vyplýva, že viac ako tri štvrtiny, teda 75 percent obyvateľov, sa obávajú, že by sa mohli nakaziť. Viac ako tretina z nich (38 percent) sa nového koronavírusu výrazne obáva, mierne obavy má pätina (približne 22 percent) a nákazy sa neobávajú tri percentá. Intenzita obáv pritom rastie s vekom obyvateľstva. Vo vekovej skupine nad 60 rokov má obavy 80 percent, nad 70 rokov je to takmer 90 percent. V najmladšej vekovej skupine, teda do 25 rokov, prináša ochorenie COVID-19 obavy z nakazenia pre nadpolovičnú väčšinu.
Pokiaľ ide o predpokladaný časový horizont, kedy by sa mohol život "vrátiť do normálu", sa dajú podľa prieskumu považovať Slováci skôr za optimisticky naladených. Viac ako 90 percent si myslí, že po uplynutí jedného roka bude na Slovensku situácia "ako predtým". Vyriešenie celej situácie do šiestich mesiacov očakáva približne tretina populácie, "pohodové leto" bez koronavírusu očakáva tretina obyvateľstva.
Pesimistickejšie je naladených približne desať percent. Očakávajú, že návrat do normálu si bude vyžadovať viac ako rok, polovica z nich sa nazdáva, že situácia "ako predtým" sa už na Slovensko nikdy nevráti. "Optimistickejší sú skôr mladší ľudia a ľudia z vyšších sociálnych tried a s vyšším príjmom. Dlhší čas návratu do normálu predpokladajú viac starší ľudia," doplnil Kočan.
