Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Väčšina občanov EÚ (62 percent) považuje EÚ za dobrú vec a deväť percent za zlú vec.
Autor TASR
Bratislava/Brusel 8. februára (TASR) - Na Slovensku počas pandémie ochorenia COVID-19 vzrástla podpora Európskeho parlamentu (EP), členstvo v samotnej Európskej únii (EÚ) však vníma pozitívne menej ľudí ako v minulosti. Naznačili to výsledky najnovšieho prieskumu Eurobarometra, ktoré TASR dostala k dispozícii v utorok.
Väčšina občanov EÚ (58 percent) chce, aby europarlament v budúcnosti zohrával dôležitejšiu úlohu, to isté však chce len 32 percent Slovákov. Na Slovensku má pozitívnu predstavu o europarlamente 25 percent respondentov – o šesť percentuálnych bodov viac než v roku 2015. Neutrálne ho vníma polovica opýtaných a negatívne 23 percent Slovákov.
Väčšina občanov EÚ (62 percent) považuje EÚ za dobrú vec a deväť percent za zlú vec. Na Slovensku 39 percent respondentov vníma členstvo v Únii pozitívne, v roku 2015 to však bolo 48 percent opýtaných. Až 72 percent respondentov v celej EÚ (rovnako na Slovensku) uviedlo, že ich krajina má prospech z členstva v Únii. Väčšina opýtaných (63 percent EÚ, 52 percent SR) vyjadrila v súvislosti s budúcnosťou EÚ optimizmus.
Ako najdôležitejšiu európsku hodnotu, ktorú by mal Európsky parlament brániť, zaradili Slováci na prvé miesto slobodu pohybu (35 percent). Za druhú najdôležitejšiu hodnotu, ktorú by mal obhajovať EP, si zvolili slobodu prejavu a myslenia (28 percent). Na treťom mieste skončil právny štát (26 percent) a potom ochrana demokracie (25 percent).
Slováci za hlavnú prioritu europarlamentu považujú verejné zdravie (50 percent), nasledujú boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (38 percent), podpora hospodárstva a vytváranie nových pracovných miest (37 percent), pričom opatrenia proti zmene klímy (33 percent) tesne predbehla poľnohospodárska politika (34 percent).
Výskum naznačil, že občania EÚ sa chcú dozvedieť viac o fungovaní Únie. Informácie o konkrétnom vynakladaní prostriedkov EÚ by boli najzaujímavejšie pre 43 percent respondentov v krajinách eurobloku (47 percent na Slovensku). Občanov zaujímajú aj informácie o konkrétnych dôsledkoch európskej legislatívy v ich členskom štáte (30 percent v EÚ, 23 percent na Slovensku), aktivity europoslancov z ich členských štátov (29 percent v EÚ, 26 percent na Slovensku) a úsilie EÚ zamerané na prekonanie pandémie ochorenia COVID-19 (29 percent v EÚ aj na Slovensku).
Slovákov okrem toho zaujímajú aj informácie o tom, čo konkrétne urobila alebo zmenila Únia v ich obci, regióne či krajine (30 percent), aké sú ich práva ako občanov EÚ (27 percent) a aký konkrétny vplyv má európska politika na nich osobne (25 percent).
Uvedený prieskum verejnej mienky na objednávku Európskeho parlamentu sa uskutočnil v dňoch 1. novembra až 2. decembra vo všetkých 27 členských štátoch EÚ na vzorke 26.510 respondentov.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Väčšina občanov EÚ (58 percent) chce, aby europarlament v budúcnosti zohrával dôležitejšiu úlohu, to isté však chce len 32 percent Slovákov. Na Slovensku má pozitívnu predstavu o europarlamente 25 percent respondentov – o šesť percentuálnych bodov viac než v roku 2015. Neutrálne ho vníma polovica opýtaných a negatívne 23 percent Slovákov.
Väčšina občanov EÚ (62 percent) považuje EÚ za dobrú vec a deväť percent za zlú vec. Na Slovensku 39 percent respondentov vníma členstvo v Únii pozitívne, v roku 2015 to však bolo 48 percent opýtaných. Až 72 percent respondentov v celej EÚ (rovnako na Slovensku) uviedlo, že ich krajina má prospech z členstva v Únii. Väčšina opýtaných (63 percent EÚ, 52 percent SR) vyjadrila v súvislosti s budúcnosťou EÚ optimizmus.
Ako najdôležitejšiu európsku hodnotu, ktorú by mal Európsky parlament brániť, zaradili Slováci na prvé miesto slobodu pohybu (35 percent). Za druhú najdôležitejšiu hodnotu, ktorú by mal obhajovať EP, si zvolili slobodu prejavu a myslenia (28 percent). Na treťom mieste skončil právny štát (26 percent) a potom ochrana demokracie (25 percent).
Slováci za hlavnú prioritu europarlamentu považujú verejné zdravie (50 percent), nasledujú boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (38 percent), podpora hospodárstva a vytváranie nových pracovných miest (37 percent), pričom opatrenia proti zmene klímy (33 percent) tesne predbehla poľnohospodárska politika (34 percent).
Výskum naznačil, že občania EÚ sa chcú dozvedieť viac o fungovaní Únie. Informácie o konkrétnom vynakladaní prostriedkov EÚ by boli najzaujímavejšie pre 43 percent respondentov v krajinách eurobloku (47 percent na Slovensku). Občanov zaujímajú aj informácie o konkrétnych dôsledkoch európskej legislatívy v ich členskom štáte (30 percent v EÚ, 23 percent na Slovensku), aktivity europoslancov z ich členských štátov (29 percent v EÚ, 26 percent na Slovensku) a úsilie EÚ zamerané na prekonanie pandémie ochorenia COVID-19 (29 percent v EÚ aj na Slovensku).
Slovákov okrem toho zaujímajú aj informácie o tom, čo konkrétne urobila alebo zmenila Únia v ich obci, regióne či krajine (30 percent), aké sú ich práva ako občanov EÚ (27 percent) a aký konkrétny vplyv má európska politika na nich osobne (25 percent).
Uvedený prieskum verejnej mienky na objednávku Európskeho parlamentu sa uskutočnil v dňoch 1. novembra až 2. decembra vo všetkých 27 členských štátoch EÚ na vzorke 26.510 respondentov.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
