Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prieskum tiež ukázal, že spomedzi zdravotníkov sa negatívny postoj k vakcíne a očkovaniu celkovo objavoval podstatne častejšie u mladších zdravotníkov vo veku 18 až 30 rokov.
Autor TASR
Bratislava 15. februára (TASR) – Zaočkovať proti ochoreniu COVID-19 by sa dalo približne 95 percent zdravotníkov a 92 percent z nich by bolo zároveň ochotných podstúpiť očkovanie v blízkej budúcnosti. Vyplýva to z prieskumu, ktorý sa realizoval v druhej polovici januára na vzorke viac než 1600 zdravotníckych pracovníkov. TASR o tom v pondelok informovala Zuzana Matkovská z odboru komunikácie Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.
"Významná väčšina zdravotníkov vyjadrila k očkovaniu ako takému pozitívny postoj. Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 považujú za dôležité nielen pre ochranu vlastného zdravia, ale aj pre zdravie ľudí v ich okolí. Väčšina zdravotníkov sa viac než o seba obáva o zdravie svojej rodiny," uviedlo ÚVZ SR.
Očkovanie proti novému koronavírusu považuje za dôležité, vakcínu za otáznu, no s očkovaním by napriek tomu nečakalo 42,5 percenta opýtaných. V očkovaní nevníma bariéry a je motivovaných nechať sa zaočkovať 34,8 percenta respondentov. Postoj "očkovanie proti COVID-19 je prijateľné, vakcína nedôveryhodná a je otázne, či s očkovaním čakať", zastáva 16,8 percenta zdravotníkov. Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 považuje za zlé, vakcínu za nevhodnú a s očkovaním by radšej počkalo 5,9 percenta opýtaných.
Spomedzi opýtaných sa 81 percent obáva, že by na nový koronavírus ochoreli. Viac než 91 percent uviedlo, že sa obáva o členov rodiny. Riziko nákazy iných ľudí vzbudzuje obavy u necelých 88 percent zdravotníkov. V prípade personálu v priamom kontakte s pacientmi pozitívnymi alebo s podozrením na COVID-19 boli tieto obavy ešte častejšie. Spomedzi opýtaných je očkovaniu vlastných detí naklonených necelých 86 percent zdravotníkov.
Prieskum tiež ukázal, že spomedzi zdravotníkov sa negatívny postoj k vakcíne a očkovaniu celkovo objavoval podstatne častejšie u mladších zdravotníkov vo veku 18 až 30 rokov. Negatívne postoje sa tiež podstatne častejšie vyskytovali u žien.
ÚVZ SR tiež priblížil, že pozitívne postoje k očkovaniu zas boli výrazne častejšie u tých, ktorí sú v kontakte s pacientmi s ochorením COVID-19. "Taktiež sa podarilo potvrdiť predpoklad, že pozitívny postoj prevažuje u zdravotníkov, ktorí sa zaočkovali proti chrípke. Zaujímavým zistením je tiež fakt, že negatívne postoje častejšie zaujali tí zdravotníci, ktorí už boli pozitívne testovaní na COVID-19," uviedol.
Zdravotníci sa najčastejšie obávali toho, že vakcína nebola dostatočne klinicky skúšaná, alebo že bol jej vývoj prirýchly. Niektorí sa tiež obávajú, že o vakcíne nemajú dostatok informácií.
Autormi prieskumu sú členovia konzília odborníkov, ÚVZ SR a akademickí pracovníci národného projektu štandardných preventívnych a klinických postupov.
"Významná väčšina zdravotníkov vyjadrila k očkovaniu ako takému pozitívny postoj. Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 považujú za dôležité nielen pre ochranu vlastného zdravia, ale aj pre zdravie ľudí v ich okolí. Väčšina zdravotníkov sa viac než o seba obáva o zdravie svojej rodiny," uviedlo ÚVZ SR.
Očkovanie proti novému koronavírusu považuje za dôležité, vakcínu za otáznu, no s očkovaním by napriek tomu nečakalo 42,5 percenta opýtaných. V očkovaní nevníma bariéry a je motivovaných nechať sa zaočkovať 34,8 percenta respondentov. Postoj "očkovanie proti COVID-19 je prijateľné, vakcína nedôveryhodná a je otázne, či s očkovaním čakať", zastáva 16,8 percenta zdravotníkov. Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 považuje za zlé, vakcínu za nevhodnú a s očkovaním by radšej počkalo 5,9 percenta opýtaných.
Spomedzi opýtaných sa 81 percent obáva, že by na nový koronavírus ochoreli. Viac než 91 percent uviedlo, že sa obáva o členov rodiny. Riziko nákazy iných ľudí vzbudzuje obavy u necelých 88 percent zdravotníkov. V prípade personálu v priamom kontakte s pacientmi pozitívnymi alebo s podozrením na COVID-19 boli tieto obavy ešte častejšie. Spomedzi opýtaných je očkovaniu vlastných detí naklonených necelých 86 percent zdravotníkov.
Prieskum tiež ukázal, že spomedzi zdravotníkov sa negatívny postoj k vakcíne a očkovaniu celkovo objavoval podstatne častejšie u mladších zdravotníkov vo veku 18 až 30 rokov. Negatívne postoje sa tiež podstatne častejšie vyskytovali u žien.
ÚVZ SR tiež priblížil, že pozitívne postoje k očkovaniu zas boli výrazne častejšie u tých, ktorí sú v kontakte s pacientmi s ochorením COVID-19. "Taktiež sa podarilo potvrdiť predpoklad, že pozitívny postoj prevažuje u zdravotníkov, ktorí sa zaočkovali proti chrípke. Zaujímavým zistením je tiež fakt, že negatívne postoje častejšie zaujali tí zdravotníci, ktorí už boli pozitívne testovaní na COVID-19," uviedol.
Zdravotníci sa najčastejšie obávali toho, že vakcína nebola dostatočne klinicky skúšaná, alebo že bol jej vývoj prirýchly. Niektorí sa tiež obávajú, že o vakcíne nemajú dostatok informácií.
Autormi prieskumu sú členovia konzília odborníkov, ÚVZ SR a akademickí pracovníci národného projektu štandardných preventívnych a klinických postupov.
