Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Organizáciu štúdia počas pandémie 79 percent študentov hodnotilo skôr pozitívne.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 29. júna (TASR) - Vysoké školy podľa študentov pandémiu zvládli, no absolventi sa necítia byť pripravení na život. Vyplýva to z prieskumu Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo (SAAVŠ) Akademická štvrťhodinka, do ktorého sa zapojilo takmer 20.000 študentov. V utorok počas tlačovej konferencie to uviedli predstavitelia agentúry.
Organizáciu štúdia počas pandémie 79 percent študentov hodnotilo skôr pozitívne. "Jedným z najvážnejších problémov je, že až takmer 40 percent študentov si nemyslí, že nadobudli počas pandémie porovnateľné vedomosti ako pri prezenčnej výučbe. Dôvodom mohlo byť, že až 38 percent študentom chýbal priamy kontakt s učiteľmi, ktorí im prevažne len posielali texty a zadania na vypracovanie," uviedol člen výkonnej rady agentúry, ktorý bol jedným z iniciátorov prieskumu, Bálint Lovász.
Pandémia zároveň negatívne ovplyvnila rozvoj medziľudských vzťahov, a tým aj budúce vyhliadky študentov. Až tretina respondentov sa necíti byť súčasťou komunity študentov a učiteľov ich školy a iba 56 percent trávilo so spolužiakmi čas mimo vyučovania. "Nedostatočné zapojenie študentov do života školy je problematické z profesionálneho aj osobného hľadiska, lebo študenti získajú menej kontaktov pre svoju budúcu kariéru, menej si rozvinú schopnosť spolupracovať a sú ochudobnení aj o nové osobné vzťahy," vysvetlil analytik SAAVŠ Peter Maňo.
Len niečo vyše polovice respondentov (57 percent) chce, aby ich študijný program naďalej využíval prvky dištančnej formy vzdelávania zavedené počas pandémie. Častejšie si to vedia predstaviť študenti v externej forme štúdia (71 percent), denní študenti výrazne menej (55 percent).
Polovica končiacich bakalárov má za sebou prax. O niečo lepšie sú na tom absolventi druhého stupňa vysokých škôl, prax malo 71 percent z nich. "Jedným z problémov Slovenska je, že len veľmi malá časť absolventov bakalárskeho stupňa odchádza na trh práce. Tu oproti svetu významne dlhodobo zaostávame. Výsledok je, že naši absolventi sú do istej miery prevzdelaní v porovnaní s kolegami v zahraničí a vzdelávací systém menej efektívne využíva zdroje," vysvetlila koordinátorka analytického tímu SAAVŠ Renáta Hall.
Okrem toho, že veľká časť študentov neabsolvovala prax, až 36 percent z tých, ktorí ju absolvovali, ju vnímali ako nedostatočne dlhú. Školy majú rezervy aj v príprave praxe, 39 percent respondentom prax sprostredkovali a 59 percent na ňu odborne vopred pripravili.
"Pre Slovensko máme dobrú správu, mladí ľudia sa zaujímajú o kvalitu svojho vzdelávania. Do prieskumu sa zapojilo 20.000 vysokoškolákov, čo je takmer 16 percent všetkých študentov na Slovensku. Myslím si, že ide o doteraz najväčší prieskum svojho druhu na Slovensku. Zároveň je to jasný signál, že mladým na kvalite vzdelávania záleží," uviedol predseda výkonnej rady SAAVŠ Robert Redhammer. Po ďalšom spracovaní dát predloží SAAVŠ na jeseň detailné údaje každej vysokej škole. "V následnej akreditácii sa budeme škôl pýtať, čo s týmito informáciami urobili, či a ako zlepšili svoje silné stránky, či a ako odstránili konkrétne nedostatky," dodal Redhammer.
Organizáciu štúdia počas pandémie 79 percent študentov hodnotilo skôr pozitívne. "Jedným z najvážnejších problémov je, že až takmer 40 percent študentov si nemyslí, že nadobudli počas pandémie porovnateľné vedomosti ako pri prezenčnej výučbe. Dôvodom mohlo byť, že až 38 percent študentom chýbal priamy kontakt s učiteľmi, ktorí im prevažne len posielali texty a zadania na vypracovanie," uviedol člen výkonnej rady agentúry, ktorý bol jedným z iniciátorov prieskumu, Bálint Lovász.
Pandémia zároveň negatívne ovplyvnila rozvoj medziľudských vzťahov, a tým aj budúce vyhliadky študentov. Až tretina respondentov sa necíti byť súčasťou komunity študentov a učiteľov ich školy a iba 56 percent trávilo so spolužiakmi čas mimo vyučovania. "Nedostatočné zapojenie študentov do života školy je problematické z profesionálneho aj osobného hľadiska, lebo študenti získajú menej kontaktov pre svoju budúcu kariéru, menej si rozvinú schopnosť spolupracovať a sú ochudobnení aj o nové osobné vzťahy," vysvetlil analytik SAAVŠ Peter Maňo.
Len niečo vyše polovice respondentov (57 percent) chce, aby ich študijný program naďalej využíval prvky dištančnej formy vzdelávania zavedené počas pandémie. Častejšie si to vedia predstaviť študenti v externej forme štúdia (71 percent), denní študenti výrazne menej (55 percent).
Polovica končiacich bakalárov má za sebou prax. O niečo lepšie sú na tom absolventi druhého stupňa vysokých škôl, prax malo 71 percent z nich. "Jedným z problémov Slovenska je, že len veľmi malá časť absolventov bakalárskeho stupňa odchádza na trh práce. Tu oproti svetu významne dlhodobo zaostávame. Výsledok je, že naši absolventi sú do istej miery prevzdelaní v porovnaní s kolegami v zahraničí a vzdelávací systém menej efektívne využíva zdroje," vysvetlila koordinátorka analytického tímu SAAVŠ Renáta Hall.
Okrem toho, že veľká časť študentov neabsolvovala prax, až 36 percent z tých, ktorí ju absolvovali, ju vnímali ako nedostatočne dlhú. Školy majú rezervy aj v príprave praxe, 39 percent respondentom prax sprostredkovali a 59 percent na ňu odborne vopred pripravili.
"Pre Slovensko máme dobrú správu, mladí ľudia sa zaujímajú o kvalitu svojho vzdelávania. Do prieskumu sa zapojilo 20.000 vysokoškolákov, čo je takmer 16 percent všetkých študentov na Slovensku. Myslím si, že ide o doteraz najväčší prieskum svojho druhu na Slovensku. Zároveň je to jasný signál, že mladým na kvalite vzdelávania záleží," uviedol predseda výkonnej rady SAAVŠ Robert Redhammer. Po ďalšom spracovaní dát predloží SAAVŠ na jeseň detailné údaje každej vysokej škole. "V následnej akreditácii sa budeme škôl pýtať, čo s týmito informáciami urobili, či a ako zlepšili svoje silné stránky, či a ako odstránili konkrétne nedostatky," dodal Redhammer.
