Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prieskum sa realizoval prostredníctvom online dotazníkov, pričom zahrnutých bolo 2357 výpovedí.
Autor TASR
Bratislava 8. júna (TASR) – Spôsob komunikácie so staršími členmi rodiny či príbuzenstva sa po vypuknutí epidémie nového koronavírusu zmenil. Vyplýva to z výsledkov prieskumu Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied (SAV), kde to potvrdili takmer dve tretiny respondentov. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Monika Tináková.
Vo zvyšnej tretine nezmenený spôsob komunikácie spontánne opísali najmä muži. Viacero výskumov spoločnosti hovorí o feminizovanej pandémii, teda o tom, že jej dôsledky v oveľa väčšej miere doliehajú i budú doliehať práve na ženy. I odpovede ľudí v prieskume naznačujú, že to boli viac ženy - dcéry, netere a vnučky, ktoré podľa ich vyjadrenia "zabezpečovali" aj väčšinu komunikácie so staršími (rodičmi, starými rodičmi či inými príbuznými).
"Takmer tri štvrtiny respondentov opísali, že komunikácia so staršími členmi rodiny žijúcimi v inej domácnosti sa v období epidémie koronavírusu primárne sústredila na telefonovanie," vyplýva z výsledkov prieskumu. V niektorých prípadoch príbuzní vytvorili vlastné komunikačné skupiny na online sociálnych sieťach.
V niektorých odpovediach ľudia vyjadrovali frustráciu z nemožnosti komunikovať so staršími príbuznými, ktorí žijú v ústavnej starostlivosti. "Zdá sa, že pandémia nového koronavíru len zviditeľnila jednu zo slabín v našej spoločnosti: ústavná starostlivosť o seniorov a rovnako aj zdravotne znevýhodnených sa často opiera o veľkokapacitné zariadenia, kde majú klienti len minimálny priestor pre individuálne plány a potreby," vyplýva z prieskumu.
Vo výskume sme sa venovali aj otázke vzájomnej výpomoci medzi príbuznými, najmä vo vzťahu k starším členom rodiny. V 17 percentách bola ako forma pomoci respondentmi uvádzaná už samotná komunikácia so seniormi, teda to, že im napríklad zatelefonovali, či "psychicky a morálne podporovali". Polovica respondentov zároveň hovorila o pomoci starším príbuzným v podobe nákupu.
Prieskum sa realizoval prostredníctvom online dotazníkov, pričom zahrnutých bolo 2357 výpovedí. Dotazníky boli dostupné od 18. do 26. marca, teda v čase, keď mali ľudia čerstvú skúsenosť s dobrovoľnou či povinnou sociálnou izoláciou.
Vo zvyšnej tretine nezmenený spôsob komunikácie spontánne opísali najmä muži. Viacero výskumov spoločnosti hovorí o feminizovanej pandémii, teda o tom, že jej dôsledky v oveľa väčšej miere doliehajú i budú doliehať práve na ženy. I odpovede ľudí v prieskume naznačujú, že to boli viac ženy - dcéry, netere a vnučky, ktoré podľa ich vyjadrenia "zabezpečovali" aj väčšinu komunikácie so staršími (rodičmi, starými rodičmi či inými príbuznými).
"Takmer tri štvrtiny respondentov opísali, že komunikácia so staršími členmi rodiny žijúcimi v inej domácnosti sa v období epidémie koronavírusu primárne sústredila na telefonovanie," vyplýva z výsledkov prieskumu. V niektorých prípadoch príbuzní vytvorili vlastné komunikačné skupiny na online sociálnych sieťach.
V niektorých odpovediach ľudia vyjadrovali frustráciu z nemožnosti komunikovať so staršími príbuznými, ktorí žijú v ústavnej starostlivosti. "Zdá sa, že pandémia nového koronavíru len zviditeľnila jednu zo slabín v našej spoločnosti: ústavná starostlivosť o seniorov a rovnako aj zdravotne znevýhodnených sa často opiera o veľkokapacitné zariadenia, kde majú klienti len minimálny priestor pre individuálne plány a potreby," vyplýva z prieskumu.
Vo výskume sme sa venovali aj otázke vzájomnej výpomoci medzi príbuznými, najmä vo vzťahu k starším členom rodiny. V 17 percentách bola ako forma pomoci respondentmi uvádzaná už samotná komunikácia so seniormi, teda to, že im napríklad zatelefonovali, či "psychicky a morálne podporovali". Polovica respondentov zároveň hovorila o pomoci starším príbuzným v podobe nákupu.
Prieskum sa realizoval prostredníctvom online dotazníkov, pričom zahrnutých bolo 2357 výpovedí. Dotazníky boli dostupné od 18. do 26. marca, teda v čase, keď mali ľudia čerstvú skúsenosť s dobrovoľnou či povinnou sociálnou izoláciou.
