Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najpopulárnejším z testovaných výrokov je tvrdenie, že hlásenia o počtoch mŕtvych na ochorenie COVID-19 sú umelo nadhodnocované (súhlasí s tým 43,3 percenta respondentov).
Autor TASR
Bratislava 25. októbra (TASR) – Súhlas s konšpiráciami o ochorení COVID-19 výrazne ovplyvňuje mieru zaočkovanosti. Až 81 percent respondentov, ktorí nesúhlasia so žiadnou konšpiráciou uvedenou v prieskume Ako sa máte, Slovensko?, je zaočkovaných.
Respondentov sa pýtali na postoj k šiestim konšpiračným výrokom. So štyrmi najpopulárnejšími výrokmi súhlasí približne 40 percent opýtaných, aspoň s jedným súhlasí 61,2 percenta respondentov. So žiadnym výrokom nesúhlasí takmer štvrtina opýtaných. Prieskum ukázal, že medzi tými, ktorí súhlasia so všetkými uvedenými konšpiráciami, je miera zaočkovanosti na úrovni 8,3 percenta.
Najpopulárnejším z testovaných výrokov je tvrdenie, že hlásenia o počtoch mŕtvych na ochorenie COVID-19 sú umelo nadhodnocované (súhlasí s tým 43,3 percenta respondentov). Na podobnej úrovni je aj súhlas s výrokmi, že nový koronavírus bol vyrobený v laboratóriu a zámerne rozšírený medzi ľudí, že súčasná epidémia je len súčasťou celosvetovej snahy o povinné očkovanie a že súčasnú epidémiu niekto vyvolal len preto, aby mohol ľahšie ovládať ľudí.
"Práve veľká premorenosť slovenskej populácie konšpiračnými teóriami môže byť jedným z veľmi dôležitých vysvetlení nízkej miery zaočkovanosti. Respondenti, ktorí nesúhlasia s ani jednou z uvedených konšpirácií, sú totiž zaočkovaní až na 81 percent, čo je približne úroveň vakcinačne najúspešnejších krajín v Európe,“ podotkol Robert Klobucký zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).
Výrazne menej v porovnaní s priemerom s konšpiráciami súhlasia respondenti v Bratislave a v Košiciach. Naopak, viac konšpiráciám veria respondenti, ktorí sú menej spokojní so svojím životom. Súhlas s koronavírusovými konšpiráciami narastá s klesajúcim vzdelaním. Respondenti, ktorí súhlasia s konšpiráciami, priznávajú, že menej dodržiavajú epidemiologické opatrenia a menej tiež obmedzujú kontakt s ľuďmi mimo svojej domácnosti.
Prieskum sa uskutočnil od 5. do 10. októbra na vzorke 1000 respondentov. Iniciovala ho prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.
Respondentov sa pýtali na postoj k šiestim konšpiračným výrokom. So štyrmi najpopulárnejšími výrokmi súhlasí približne 40 percent opýtaných, aspoň s jedným súhlasí 61,2 percenta respondentov. So žiadnym výrokom nesúhlasí takmer štvrtina opýtaných. Prieskum ukázal, že medzi tými, ktorí súhlasia so všetkými uvedenými konšpiráciami, je miera zaočkovanosti na úrovni 8,3 percenta.
Najpopulárnejším z testovaných výrokov je tvrdenie, že hlásenia o počtoch mŕtvych na ochorenie COVID-19 sú umelo nadhodnocované (súhlasí s tým 43,3 percenta respondentov). Na podobnej úrovni je aj súhlas s výrokmi, že nový koronavírus bol vyrobený v laboratóriu a zámerne rozšírený medzi ľudí, že súčasná epidémia je len súčasťou celosvetovej snahy o povinné očkovanie a že súčasnú epidémiu niekto vyvolal len preto, aby mohol ľahšie ovládať ľudí.
"Práve veľká premorenosť slovenskej populácie konšpiračnými teóriami môže byť jedným z veľmi dôležitých vysvetlení nízkej miery zaočkovanosti. Respondenti, ktorí nesúhlasia s ani jednou z uvedených konšpirácií, sú totiž zaočkovaní až na 81 percent, čo je približne úroveň vakcinačne najúspešnejších krajín v Európe,“ podotkol Robert Klobucký zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).
Výrazne menej v porovnaní s priemerom s konšpiráciami súhlasia respondenti v Bratislave a v Košiciach. Naopak, viac konšpiráciám veria respondenti, ktorí sú menej spokojní so svojím životom. Súhlas s koronavírusovými konšpiráciami narastá s klesajúcim vzdelaním. Respondenti, ktorí súhlasia s konšpiráciami, priznávajú, že menej dodržiavajú epidemiologické opatrenia a menej tiež obmedzujú kontakt s ľuďmi mimo svojej domácnosti.
Prieskum sa uskutočnil od 5. do 10. októbra na vzorke 1000 respondentov. Iniciovala ho prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.
