Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Teplé počasie nielen urýchlilo prílet sťahovavého vtáctva, niektoré druhy ani vôbec neodleteli.
Autor TASR
Bratislava 21. marca (TASR) - Teplé počasie nielen urýchlilo prílet sťahovavého vtáctva, niektoré druhy ani vôbec neodleteli. "Mimoriadne teplý január spôsobil, že pozorovania žltochvostov domových či červienok neboli až také vzácne ako po minulé zimy. Vtáky nečelili drsným klimatickým podmienkam a tak mohli u nás zimu prežiť aj druhy, ktoré sa živia prevažne hmyzom," hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku (RPS).
Poukázal, že pomerne priaznivé podmienky sa podpísali aj pod ťažko definovateľný stav, keď niektoré druhy neprileteli a iné neodleteli. Napríklad na južnom Slovensku tak už ornitológovia pozorovali početne aj v januári škovránky, na Slovensku zriedkavo hniezdiacu močiarnicu mekotavú či dokonca v zime veľmi vzácnu sluku.
"Tieto druhy spravidla odlietajú na zimu a len v malých počtoch ostávajú zimovať, prípadne u nás nezostávajú vôbec. Klíma na južnom Slovensku bola však relatívne priaznivá a mrazy trvali krátko, čo je dôvod, prečo sa týmto druhom darilo prežiť," vysvetlil Slobodník.
Z hľadiska dravcov bola zima podľa jeho slov vyhovujúca aj pre zimných hostí. "Početne sa vyskytovali kane sivé či myšiaky severské, občas sa na nížine ukázal sokol kobec. Spomenuté druhy hniezdia na severe, respektíve severovýchode Európy a nie každú zimu ich môžeme obdivovať. Podobne je na tom aj myšiarka močiarna, príbuzná u nás hniezdiacej myšiarky ušatej," povedal Slobodník. Aj táto sova sa miestami v počte niekoľkých desiatok vyskytla na juhozápade Slovenska.
"Navonok sa teda zdá, že vtáctvu sa na Slovensku darí. V súčasnosti predstavuje podľa odborníkov najväčšiu prekážku počas migrácie najmä lov v oblasti Stredomoria. Nedávna štúdia odhalila, že ročne takto prídeme o zhruba 25 miliónov všetkých vtákov. Sú to znepokojujúce čísla a z tohto dôvodu treba brať ochranu vtáctva veľmi vážne," skonštatoval Slobodník.
V najbližších týždňoch sa očakáva najmä prílet červienok, vrchárok modrých, kolibkárikov čipčavých či bocianov. Z dravcov sa na svoje hniezdiská navrátia kane močiarne či vzácne haje, zo sov zase výrik lesný.
TASR informácie poskytla hovorkyňa organizácie Martina Brinzíková Badidová.
Poukázal, že pomerne priaznivé podmienky sa podpísali aj pod ťažko definovateľný stav, keď niektoré druhy neprileteli a iné neodleteli. Napríklad na južnom Slovensku tak už ornitológovia pozorovali početne aj v januári škovránky, na Slovensku zriedkavo hniezdiacu močiarnicu mekotavú či dokonca v zime veľmi vzácnu sluku.
"Tieto druhy spravidla odlietajú na zimu a len v malých počtoch ostávajú zimovať, prípadne u nás nezostávajú vôbec. Klíma na južnom Slovensku bola však relatívne priaznivá a mrazy trvali krátko, čo je dôvod, prečo sa týmto druhom darilo prežiť," vysvetlil Slobodník.
Z hľadiska dravcov bola zima podľa jeho slov vyhovujúca aj pre zimných hostí. "Početne sa vyskytovali kane sivé či myšiaky severské, občas sa na nížine ukázal sokol kobec. Spomenuté druhy hniezdia na severe, respektíve severovýchode Európy a nie každú zimu ich môžeme obdivovať. Podobne je na tom aj myšiarka močiarna, príbuzná u nás hniezdiacej myšiarky ušatej," povedal Slobodník. Aj táto sova sa miestami v počte niekoľkých desiatok vyskytla na juhozápade Slovenska.
"Navonok sa teda zdá, že vtáctvu sa na Slovensku darí. V súčasnosti predstavuje podľa odborníkov najväčšiu prekážku počas migrácie najmä lov v oblasti Stredomoria. Nedávna štúdia odhalila, že ročne takto prídeme o zhruba 25 miliónov všetkých vtákov. Sú to znepokojujúce čísla a z tohto dôvodu treba brať ochranu vtáctva veľmi vážne," skonštatoval Slobodník.
V najbližších týždňoch sa očakáva najmä prílet červienok, vrchárok modrých, kolibkárikov čipčavých či bocianov. Z dravcov sa na svoje hniezdiská navrátia kane močiarne či vzácne haje, zo sov zase výrik lesný.
TASR informácie poskytla hovorkyňa organizácie Martina Brinzíková Badidová.
