Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Spis košickému súdu podstúpil rezort justície v piatok 27. júla, aby sa v tejto veci konalo bez prieťahov.
Autor TASR
Košice 2. augusta (TASR) – Okresný súd Košice I už má spis údajného vojnového zločinca Lászlóa Csatáryho. Pre TASR to potvrdil predseda súdu Radoslav Lacko. Spis košickému súdu podstúpil rezort justície v piatok 27. júla, aby sa v tejto veci konalo bez prieťahov. „Toho času sa posudzujú zákonné podmienky postupu,“ uviedol Lacko.
Ak súd rozhodne vydať európsky zatýkací rozkaz, Ministerstvo spravodlivosti poskytne súdom súčinnosť. Nemôže však zasahovať do rozhodnutia súdov. "Bez ohľadu na časový postup ide o zločiny, ktoré musia byť potrestané a nesmú byť premlčané," povedal minister spravodlivosti Tomáš Borec. Dôležité však bude, či náš súd vydá rozkaz na jeho vydanie a či zase maďarské súdy vyhovejú vydaniu a aký postup zvolia jeho maďarskí advokáti. Ako však celý prípad vydania Csátaryho dopadne, sa nedá odhadnúť, pretože Csatáry vo veku 97 rokov sa v súčasnosti nachádza v domácom väzení.
V spise sa nachádza aj rozsudok Ľudového súdu v Košiciach z júna 1948, ktorým bol Csatáry uznaný vinným a odsúdený na trest smrti za vojnové zločiny, ktorých sa dopustil v roku 1944 ako spomínaný vysoký policajný funkcionár a úradník maďarskej okupačnej správy v Košiciach. "Spis obsahuje viaceré dokumenty k súdnemu procesu pred Ľudovým súdom v Košiciach," povedal v piatok 27. júla predseda Správnej rady ÚPN Ivan Petranský. „Napríklad zatykač z roku 1948, popis osoby Csatáryho aj rozsudok z 8. júna 1948."
Prípadom Lászlóa Csatáryho sa zaoberá už aj košická okresná prokuratúra. Ako pre TASR povedal hovorca prokurátorov Milan Filičko, v stredu 1. augusta bolo na Okresnú prokuratúru Košice I doručené trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania zločinu proti ľudskosti. „Trestné oznámenie podal občan z Košíc a uvádza sa v ňom, že v odsudzujúcom rozsudku na Csatáryho nie je zmienka o deportáciách obyvateľov Košíc do fašistického Nemecka v januári 1945. Podľa oznámenia sa rozsudok týka len skutkov spáchaných v máji a júni 1944 a v novembri 1944,“ dodal Filičko.
Spresnil, že oznamovateľ uvádza, že jeho otec bol deportovaný na nútené práce do Nemecka v januári 1945, o čom predložil potvrdenie Správnej komisie mesta Košíc z roku 1945. Oznamovateľ žiada, aby bolo začaté trestné stíhanie a aby bol Csatáry braný na zodpovednosť aj za skutok, respektíve skutky z januára 1945. „Trestné oznámenie bolo pridelené prokurátorovi, ktorý je povinný vykonať opatrenia, aby sa o trestnom oznámení mohlo rozhodnúť do 30 dní od prijatia trestného oznámenia. V tejto lehote teda musí prokurátor prípadne policajt, ktorému môže prokurátor vec odovzdať, rozhodnúť buď o začatí trestného stíhania alebo o odložení veci,“ uzavrel Filičko.
Ak súd rozhodne vydať európsky zatýkací rozkaz, Ministerstvo spravodlivosti poskytne súdom súčinnosť. Nemôže však zasahovať do rozhodnutia súdov. "Bez ohľadu na časový postup ide o zločiny, ktoré musia byť potrestané a nesmú byť premlčané," povedal minister spravodlivosti Tomáš Borec. Dôležité však bude, či náš súd vydá rozkaz na jeho vydanie a či zase maďarské súdy vyhovejú vydaniu a aký postup zvolia jeho maďarskí advokáti. Ako však celý prípad vydania Csátaryho dopadne, sa nedá odhadnúť, pretože Csatáry vo veku 97 rokov sa v súčasnosti nachádza v domácom väzení.
V spise sa nachádza aj rozsudok Ľudového súdu v Košiciach z júna 1948, ktorým bol Csatáry uznaný vinným a odsúdený na trest smrti za vojnové zločiny, ktorých sa dopustil v roku 1944 ako spomínaný vysoký policajný funkcionár a úradník maďarskej okupačnej správy v Košiciach. "Spis obsahuje viaceré dokumenty k súdnemu procesu pred Ľudovým súdom v Košiciach," povedal v piatok 27. júla predseda Správnej rady ÚPN Ivan Petranský. „Napríklad zatykač z roku 1948, popis osoby Csatáryho aj rozsudok z 8. júna 1948."
Prípadom Lászlóa Csatáryho sa zaoberá už aj košická okresná prokuratúra. Ako pre TASR povedal hovorca prokurátorov Milan Filičko, v stredu 1. augusta bolo na Okresnú prokuratúru Košice I doručené trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania zločinu proti ľudskosti. „Trestné oznámenie podal občan z Košíc a uvádza sa v ňom, že v odsudzujúcom rozsudku na Csatáryho nie je zmienka o deportáciách obyvateľov Košíc do fašistického Nemecka v januári 1945. Podľa oznámenia sa rozsudok týka len skutkov spáchaných v máji a júni 1944 a v novembri 1944,“ dodal Filičko.
Spresnil, že oznamovateľ uvádza, že jeho otec bol deportovaný na nútené práce do Nemecka v januári 1945, o čom predložil potvrdenie Správnej komisie mesta Košíc z roku 1945. Oznamovateľ žiada, aby bolo začaté trestné stíhanie a aby bol Csatáry braný na zodpovednosť aj za skutok, respektíve skutky z januára 1945. „Trestné oznámenie bolo pridelené prokurátorovi, ktorý je povinný vykonať opatrenia, aby sa o trestnom oznámení mohlo rozhodnúť do 30 dní od prijatia trestného oznámenia. V tejto lehote teda musí prokurátor prípadne policajt, ktorému môže prokurátor vec odovzdať, rozhodnúť buď o začatí trestného stíhania alebo o odložení veci,“ uzavrel Filičko.
