Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) sa však v stredu vyjadril, že ho to teší.
Autor TASR
Bratislava 21. novembra (TASR) - Hromadnú pripomienku ochranárov k novele zákona o ochrane prírody a krajiny prostredníctvom petície podporilo takmer 30.000 ľudí. TASR o tom informoval Juraj Rizman z Via Iuris. Minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) sa však v stredu vyjadril, že ho to teší. "Som rád, že toľkým ľuďom záleží na slovenskej prírode," napísal na sociálnej sieti.
Ochranárom sa podľa pripomienky nepáči, že návrh ministerstva počíta s presunom štátnych pozemkov v národných parkoch pod Štátnu ochranu prírody (ŠOP) SR od januára 2022, nie skôr. Lehotu žiadajú skrátiť o dva roky. Privítali by tiež, aby sa platnosť zákazov súvisiacich s lesným hospodárením v chránených územiach (napríklad zákaz holorubnej ťažby od 2. stupňa) neodsúvala na čas, kedy prestanú platiť aktuálne programy hospodárenia v lesoch. Odporúčajú tiež zakázať poľovať či loviť ryby od štvrtého stupňa ochrany.
Organizácie WWF Slovensko, Inštitút pre ochranu prírody, BROZ, SOS/BirdLife a Iniciatíva MY SME LES v hromadnej pripomienke zároveň upozorňujú, že zákon má v názve ochranu prírody a aj krajiny, no ochranou krajiny sa nijako nezaoberá. Navrhujú preto doplniť ustanovenie o ochrane krajinného rázu pred zásahmi, ktoré znižujú jeho estetickú a prírodnú hodnotu. Dodržiavanie by spadalo rovnako pod ŠOP SR. Na nedostatočnú ochranu krajiny v stredu upozornil aj Slovenský ochranársky snem.
Kým ochranárske organizácie stojace za hromadnou pripomienkou, návrh zákona vítajú, vlastníci pôdy žiadajú o jej stiahnutie. "Takto neodborne pripravená novela bez náležitej diskusie ohrozuje samotnú podstatu najmä ihličnatých oblastí severu Slovenska významne atakovanými klimatickými zmenami – dlhotrvajúcim suchom, silným vetrom a premnoženým podkôrnym hmyzom likvidujúcimi celé spoločenstvá ihličnatých lesov na vidieku," napísal predseda Únie pre Zelenšie Slovensko Milan Ovseník.
Vlastníkom tiež prekáža, že novela konzervuje súčasný právny stav, ktorý podľa nich zasahuje do vlastníckeho práva. "Návrh je len zbrklou reakciou Slovenska na formálnu výzvu Európskej komisie," vyhlásil Ovseník. Tá podľa neho vznikla na základe niekoľkých sťažností zaslaných mimovládnymi organizáciami zo Slovenska v rokoch 2016 a 2017.
Ochranárom sa podľa pripomienky nepáči, že návrh ministerstva počíta s presunom štátnych pozemkov v národných parkoch pod Štátnu ochranu prírody (ŠOP) SR od januára 2022, nie skôr. Lehotu žiadajú skrátiť o dva roky. Privítali by tiež, aby sa platnosť zákazov súvisiacich s lesným hospodárením v chránených územiach (napríklad zákaz holorubnej ťažby od 2. stupňa) neodsúvala na čas, kedy prestanú platiť aktuálne programy hospodárenia v lesoch. Odporúčajú tiež zakázať poľovať či loviť ryby od štvrtého stupňa ochrany.
Organizácie WWF Slovensko, Inštitút pre ochranu prírody, BROZ, SOS/BirdLife a Iniciatíva MY SME LES v hromadnej pripomienke zároveň upozorňujú, že zákon má v názve ochranu prírody a aj krajiny, no ochranou krajiny sa nijako nezaoberá. Navrhujú preto doplniť ustanovenie o ochrane krajinného rázu pred zásahmi, ktoré znižujú jeho estetickú a prírodnú hodnotu. Dodržiavanie by spadalo rovnako pod ŠOP SR. Na nedostatočnú ochranu krajiny v stredu upozornil aj Slovenský ochranársky snem.
Kým ochranárske organizácie stojace za hromadnou pripomienkou, návrh zákona vítajú, vlastníci pôdy žiadajú o jej stiahnutie. "Takto neodborne pripravená novela bez náležitej diskusie ohrozuje samotnú podstatu najmä ihličnatých oblastí severu Slovenska významne atakovanými klimatickými zmenami – dlhotrvajúcim suchom, silným vetrom a premnoženým podkôrnym hmyzom likvidujúcimi celé spoločenstvá ihličnatých lesov na vidieku," napísal predseda Únie pre Zelenšie Slovensko Milan Ovseník.
Vlastníkom tiež prekáža, že novela konzervuje súčasný právny stav, ktorý podľa nich zasahuje do vlastníckeho práva. "Návrh je len zbrklou reakciou Slovenska na formálnu výzvu Európskej komisie," vyhlásil Ovseník. Tá podľa neho vznikla na základe niekoľkých sťažností zaslaných mimovládnymi organizáciami zo Slovenska v rokoch 2016 a 2017.
