Slovensko si dnes pripomína výročie tragického úmrtia jednej z najvýznamnejších osobností svojich novodobých dejín - Milana Rastislava Štefánika. Milan Rastislav Štefánik (21.7.1880 - 4.5.1919) sa stal významným astronómom, vojenským pilotom, francúzskym generálom a jedným z prvých Slovákov, ktorí viackrát vystúpili na horu Mont Blanc.Foto: TASR/reprodukcia
M. R. Štefánik je spolu s talianskymi letcami pochovaný v mohyle na vrchu Bradlo, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou.
Bradlo/Bratislava 4. mája (TASR) - Naša história je bohatá na výnimočné osobnosti. Medzi najvýraznejšie patrí Milan Rastislav Štefánik - diplomat, politik, štátnik, vojak, vedec, astronóm a cestovateľ, jeden zo zakladateľov spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Život tejto výnimočnej osobnosti slovenských a československých novodobých dejín ukončila 4. mája 1919 tragická letecká nehoda pri pristávaní neďaleko Bratislavy. Na základe zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch z roku 1993 je 4. máj - výročie úmrtia M. R. Štefánika - pamätným dňom Slovenskej republiky.
V tento deň sa tradične konajú spomienkové slávnosti. Tie tohtoročné pri príležitosti 103. výročia tragickej smrti M. R. Štefánika sa začnú v utorok. Pôjde o regionálne spomienkové slávnosti, ktoré budú v Priepasnom, v Košariskách a na mohyle generála Štefánika na Bradle. Práve tam, na mieste posledného odpočinku jednej z kľúčových osobností Slovenska, sa v sobotu (7. 5.) uskutoční celoslovenská spomienková slávnosť.
Na snímke busta generála Milana Rastislava Štefánika z pálenej hliny od sochára Josefa Pospíšila, ktorá je štúdiou veľkého pamätníka Štefánika a zodpovedá podobe sochy vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach 15. mája 2019.Foto: TASR - František Iván
Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách do rodiny evanjelického farára. Základné vzdelanie získal v rodnej obci. Už počas stredoškolských štúdií, ktoré absolvoval na evanjelických lýceách v Bratislave, Šoproni a v Sarvaši sa výrazne spoločensky angažoval. V roku 1898 zamieril do Prahy na vysokoškolské štúdiá, kde najskôr študoval stavebné inžinierstvo a od roku 1900 matematiku a astronómiu na Karlovej univerzite. Zároveň pôsobil v akademickom spolku slovenskej mládeže Detvan. Po slávnostnej promócii 12. októbra 1904 odišiel do Francúzska.
Po pol roku života v Paríži začal pracovať v observatóriu Meudon neďaleko francúzskej metropoly pod vedením francúzskeho astronóma a fyzika profesora Julesa Janssena. V rámci svojich astronomických výskumných ciest navštívil Španielsko, strednú Áziu, Alžírsko, Tahiti, Nový Zéland, USA i Južnú Ameriku. Počas 14 rokov – od roku 1905 do roku 1919 - precestoval všetky kontinenty okrem Antarktídy.
Francúzskym občanom sa stal M. R. Štefánik v roku 1912 a o dva roky ho za jeho činnosť vymenovali za rytiera Čestnej légie.
Na archívnej snímke prelet vojenských lietadiel nad Mohylou M. R. Štefánika počas celoslovenskej spomienkovej slávnosti pri príležitosti výročia tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika na Bradle 5. mája 2018.Foto: TASR/Martin Palkovič
Štefánikovu ďalšiu kariéru vedca a diplomata prerušilo vypuknutie prvej svetovej vojny. Ako naturalizovaný francúzsky občan bojoval v hodnosti podporučíka ako vojnový pilot na francúzskom fronte. Počas vojny úzko spolupracoval s Tomášom G. Masarykom a Edvardom Benešom na vytvorení spoločného štátu Čechov a Slovákov. Reprezentatívnym orgánom česko-slovenského zahraničného odboja sa stala Česko-slovenská národná rada (ČSNR), ktorú založili 13. februára 1916 v Paríži.
Jedným z najdôležitejších cieľov ČSNR bolo vytvorenie československého zahraničného vojska. Vďaka svojmu spoločenskému vplyvu mal Štefánik na formovaní československých légií najväčšiu zásluhu. Samostatný Česko-Slovenský štát vznikol 28. októbra 1918.
Minister vojny novovzniknutého štátu, generál Štefánik zahynul 4. mája 1919, keď sa po dlhých rokoch strávených v zahraničí vracal z Talianska späť do vlasti. Jeho dvojplošník Caproni Ca.33 havaroval spolu s dvoma talianskymi letcami a mechanikom pri pristávacom manévri neďaleko Ivanky pri Dunaji. Ani jeden z členov posádky pád lietadla neprežil.
4. máj 1919 sa v Galarate rozlúčil Štefánik s najvyššími predstaviteľmi Talianska. Pri návrate do vlasti, kde sa mal ujať funkcie ministra vojny v Československej vláde sa jeho lietadlo pri Ivanke pri Dunaji zrazu zrútilo na zem. Milan Rastislav Štefánik zahynul spolu s dvomi talianskymi letcami a mechanikom. Tragická nehoda dodnes nie je objasnená. Lietadlo, v ktorom zahynul Milan Rastislav Štefánik v roku 1919 pri Ivanke pri Dunaji. Foto: TASR/reprofoto
M. R. Štefánik je spolu s talianskymi letcami pochovaný v mohyle na vrchu Bradlo, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou.
