Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Myšlienka založiť národnú kultúrnu inštitúciu, ktorá by rozvíjala slovenskú kultúru, jazyk a osvetu, sa zrodila počas boja Slovákov za jazykové a politické práva na začiatku 19. storočia.
Autor TASR
Bratislava/Martin 4. augusta (TASR) – Slovensko si každý rok 4. augusta pripomína Deň Matice slovenskej, zákonom Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) z októbra 1993 je pamätným dňom.
Myšlienka založiť národnú kultúrnu inštitúciu, ktorá by rozvíjala slovenskú kultúru, jazyk a osvetu, sa zrodila počas boja Slovákov za jazykové a politické práva na začiatku 19. storočia. Prvou slovenskou celonárodnou inštitúciou bol spolok Tatrín, ktorý vznikol na podnet Ľudovíta Štúra v auguste 1844 v Liptovskom Svätom Mikuláši a fungoval do roku 1848. Práve na jeho činnosť o viac ako desať rokov neskôr nadviazala Matica slovenská.
V Turčianskom Svätom Martine sa 6. a 7. júna 1861 zišli predstavitelia slovenského národa, aby po revolučných rokoch prijali a vyhlásili zásadný programový dokument určujúci smerovanie k svojbytnosti slovenského národa. V prijatom Memorande národa slovenského bola aj požiadavka na založenie slovenského kultúrneho spolku a zároveň sa ustanovil dočasný výbor, ktorý už začiatkom augusta 1861 predložil uhorskému miestodržiteľstvu stanovy Matice slovenskej.
Zakladajúce valné zhromaždenie Matice slovenskej sa uskutočnilo rovnako v historickom centra Turca o dva roky neskôr 4. augusta 1863 v rámci vyvrcholenia osláv tisícročného jubilea príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Zvolilo aj matičný výbor, predsedom ktorého sa stal rímskokatolícky banskobystrický biskup Štefan Moyzes a prvým podpredsedom evanjelický kňaz Karol Kuzmány. Tí zároveň symbolizovali spoluprácu medzi slovenskými katolíkmi a evanjelikmi.
Po prehratej bitke Rakúska s Pruskom pri Hradci Králové v roku 1866 využili maďarskí predstavitelia oslabené pozície cisárskej moci. O rok neskôr došlo k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu s následnou stupňujúcou sa maďarizáciou v Uhorsku. Uhorské úrady sa pozerali na pôsobenie Matice slovenskej s nevôľou až došlo po dvanástich rokoch činnosti v roku 1875 k jej násilnému zatvoreniu a zhabaniu majetku. Činnosť Matice slovenskej bola obnovená až 1. januára 1919 po vzniku Československej republiky.
Matica slovenská, ktorej sídlo je v Martine, vyhlásila rok 2020 za Rok národnej identity v duchu intenzívnej podpory a šírenia slovenskej národnej identity a rozvoja slovenskej štátnosti, ktorý má podľa predsedu MS Mariána Gešpera posilniť v Slovákoch národnú hrdosť a uvedomelosť.
Rada vlády SR pre kultúru schválila 2. júla 2020 zriadenie Dočasnej pracovnej skupiny pre zmenu financovania a rozvoj Matice slovenskej. Jej úlohou bude podrobne zanalyzovať hospodárenie MS, vrátane hospodárenia tlačiarne Neografia, ktorej je Matica slovenská majoritným akcionárom. Pracovná skupina má riešiť aj otázky právneho postavenia i personálneho stavu MS, verejné, vedecké a publikačné aktivity a tiež potenciál matičných nehnuteľností. Výsledkom pracovnej skupiny má byť nový udržateľný a zefektívnený model financovania tejto kultúrno-spoločenskej ustanovizne.
Myšlienka založiť národnú kultúrnu inštitúciu, ktorá by rozvíjala slovenskú kultúru, jazyk a osvetu, sa zrodila počas boja Slovákov za jazykové a politické práva na začiatku 19. storočia. Prvou slovenskou celonárodnou inštitúciou bol spolok Tatrín, ktorý vznikol na podnet Ľudovíta Štúra v auguste 1844 v Liptovskom Svätom Mikuláši a fungoval do roku 1848. Práve na jeho činnosť o viac ako desať rokov neskôr nadviazala Matica slovenská.
V Turčianskom Svätom Martine sa 6. a 7. júna 1861 zišli predstavitelia slovenského národa, aby po revolučných rokoch prijali a vyhlásili zásadný programový dokument určujúci smerovanie k svojbytnosti slovenského národa. V prijatom Memorande národa slovenského bola aj požiadavka na založenie slovenského kultúrneho spolku a zároveň sa ustanovil dočasný výbor, ktorý už začiatkom augusta 1861 predložil uhorskému miestodržiteľstvu stanovy Matice slovenskej.
Zakladajúce valné zhromaždenie Matice slovenskej sa uskutočnilo rovnako v historickom centra Turca o dva roky neskôr 4. augusta 1863 v rámci vyvrcholenia osláv tisícročného jubilea príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Zvolilo aj matičný výbor, predsedom ktorého sa stal rímskokatolícky banskobystrický biskup Štefan Moyzes a prvým podpredsedom evanjelický kňaz Karol Kuzmány. Tí zároveň symbolizovali spoluprácu medzi slovenskými katolíkmi a evanjelikmi.
Po prehratej bitke Rakúska s Pruskom pri Hradci Králové v roku 1866 využili maďarskí predstavitelia oslabené pozície cisárskej moci. O rok neskôr došlo k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu s následnou stupňujúcou sa maďarizáciou v Uhorsku. Uhorské úrady sa pozerali na pôsobenie Matice slovenskej s nevôľou až došlo po dvanástich rokoch činnosti v roku 1875 k jej násilnému zatvoreniu a zhabaniu majetku. Činnosť Matice slovenskej bola obnovená až 1. januára 1919 po vzniku Československej republiky.
Matica slovenská, ktorej sídlo je v Martine, vyhlásila rok 2020 za Rok národnej identity v duchu intenzívnej podpory a šírenia slovenskej národnej identity a rozvoja slovenskej štátnosti, ktorý má podľa predsedu MS Mariána Gešpera posilniť v Slovákoch národnú hrdosť a uvedomelosť.
Rada vlády SR pre kultúru schválila 2. júla 2020 zriadenie Dočasnej pracovnej skupiny pre zmenu financovania a rozvoj Matice slovenskej. Jej úlohou bude podrobne zanalyzovať hospodárenie MS, vrátane hospodárenia tlačiarne Neografia, ktorej je Matica slovenská majoritným akcionárom. Pracovná skupina má riešiť aj otázky právneho postavenia i personálneho stavu MS, verejné, vedecké a publikačné aktivity a tiež potenciál matičných nehnuteľností. Výsledkom pracovnej skupiny má byť nový udržateľný a zefektívnený model financovania tejto kultúrno-spoločenskej ustanovizne.
