Na archívnej snímke bez uvedeného dátumu boje povstaleckých jednotiek Československej armády v povstaní.Foto: TASR/archív
Plán ozbrojeného povstania pripravovala od mája 1944 skupina dôstojníkov slovenskej armády pod vedením podplukovníka generálneho štábu Jána Goliana z Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici.
Bratislava 29. augusta (TASR) – Slovenské národné povstanie (SNP), ktoré sa stalo jednou z kľúčových udalostí slovenských novodobých dejín, vypuklo ako ozbrojené vystúpenie proti nacizmu a fašizmu.
V pondelok 29. augusta si pripomíname štátny sviatok - 78. výročie SNP. Tento deň vyhlásila za štátny sviatok Národná rada (NR) SR dňa 20. októbra 1993.
Plán ozbrojeného povstania pripravovala od mája 1944 skupina dôstojníkov slovenskej armády pod vedením podplukovníka generálneho štábu Jána Goliana z Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici.
Na zábere vľavo; partizánski velitelia pri prehliadke vo výcvikovom tábore v Detve. Zľava: generál Golian,veliteľ I.čs.armády, Karol Šmidke, predseda Slovenskej národnej rady,predseda Komunistickej strany Slovenska, štvrtý zľava veliteľ Hlavného štábu partizánskeho hnutia generálmajor N.A.Asmoľov. V pozadí v ôapici J. Šverma.Foto: Archív TASR
Prvé boje prepukli v predpoludňajších hodinách 29. augusta 1944, keď sa vojaci žilinskej posádky pod vedením majora Jozefa Dobrovodského rozhodli brániť mesto pred prichádzajúcimi nemeckými jednotkami.
Na základe správ o potýčkach príslušníkov žilinskej posádky s nemeckými jednotkami vyslal Golian 29. augusta 1944 krátko po 20.00 h heslo "Začnite s vysťahovaním!", ktoré bolo signálom na začiatok ozbrojeného odporu.
Podplukovník generálneho štábu Ján Golian vydal 29. augusta 1944 posádkam slovenskej armády rozkaz, aby začali klásť ozbrojený odpor nemeckým okupačným silám. Na archívnej snímke odnášanie ranených na námestí v Banskej Bystrici po bombardovaní mesta počas povstania v roku 1944. Foto: TASR
SNP sa postupne rozšírilo na územie s rozlohou takmer 20.000 štvorcových kilometrov, na ktorom žilo približne 1,7 milióna obyvateľov. Do boja proti nacistom sa zapojilo okolo 60.000 vojakov a 12.000 partizánov. Na SNP sa aktívne zúčastnili príslušníci viac ako 30 národov a národností.
Veľmi významnou pomocou pre bojujúcich povstalcov bol letecký presun vyše 2000 príslušníkov brigády, 2. československej paradesantnej brigády v Sovietskom zväze, ktorej velil plukovník Vladimír Přikryl. Presun sa vykonal z územia oslobodeného sovietskou Červenou armádou.
Na archívnej snímke vystrojovanie (kasárne v Brezne), rok 1944.Foto: TASR - archív
Slovenské národné povstanie / SNP /. Nástup dobrovoľníkov z Baťovian / Partizánskeho /.Foto: TASR
Dôležitú rolu zohral aj československý stíhací pluk, keďže povstalecká Kombinovaná letka nemohla byť v čase vyhlásenia povstania rovnocenným súperom nemeckej Luftwaffe. Prvý československý samostatný stíhací letecký pluk, ktorému velil štábny kapitán František Fajtl, priletel na povstalecké územie 17. septembra 1944. Letci vybojovali nadvládu na nebi a účinne podporovali boj pozemných jednotiek armády a partizánov.
Vojenská história nepozná činnosť letectva v takom rozsahu a v hlbokom tyle nepriateľa, ako to bolo v prípade povstaleckých letcov.
Povstalci sa napriek veľmi zložitej situácii dokázali brániť dva mesiace - do 27. októbra 1944, keď nemecké jednotky obsadili centrum SNP Banskú Bystricu. Tým sa fakticky skončil odpor povstaleckej armády ako organizovaného celku, a preto sa rozhodlo o prechode do hôr.
V horách v okolí Bánoviec nad Bebravou, Kšinnej a Uhrovca bojoval aj partizánsky oddiel Štúr. Obyvatelia Kšinneja Uhrovca zaplatili za pomoc partizánom krutú daň. Na snímke partizánsky bunker v horách nad Uhrovcom, 10. júla 1974.Foto: TASR/J. Lofaj
Partizánske velenie sústredené v Hlavnom štábe partizánskych oddielov sa snažilo, aby sa čo najviac partizánskych jednotiek dostalo z obkľúčenia do Veľkej Fatry, Nízkych Tatier či Slovenského Rudohoria a tam pokračovali v boji. Začiatkom roku 1945 operovali partizánske skupiny takmer vo všetkých horských oblastiach Nemcami kontrolovaného Slovenska.
Jedným z partizánov, ktorý sa aktívne zapojil do bojov v Uhrovci, bol i Michal Hanák z Trenčína, ocenený viacerými významnými vojenskými i civilnými vyznamenaniami. Na snímke z roku 1946 Michal Hanák na hrudi s vyznamenaniami Československý vojnový kríž.Foto: TASR - Radovan Stoklasa
Hoci sa nacisti všemožne snažili eliminovať partizánske hnutie, väčšine jednotiek sa podarilo dostať z obkľúčenia a unikala nemeckým vojenským a trestným jednotkám. Tie však o to viac ostrie svojich represálií namierili na civilné obyvateľstvo spojené s masovým vraždením. Tak to bolo napríklad v Kremničke, kde zavraždili 747 civilistov, a vo vápenke v Nemeckej, kde nacisti a ich domáci kolaboranti popravili asi 900 osôb.
Medzi najbrutálnejšie akcie špeciálnych jednotiek patrí vypálenie obcí Kľak a Ostrý Grúň 21. januára 1945, pri ktorých zahynulo 148 ľudí vrátane detí, žien a starcov. Tragédia Kľaku a Ostrého Grúňa sa stala symbolom nacistických represálií voči civilnému obyvateľstvu.
Príslušníci nemeckej protipartizánskej jednotky "Edelweiss" prepadli obec Kľak a Ostrý Grúň. Domy vyrabovali a zapálili. Do osôb, ktoré z horiacich domov utekali, bezohľadne strieľali. Na snímke vypálený a vyrabovaný Kľak. Foto: repro TASR
