Výberová chronológia prístupového procesu SR do EÚ:

 4. októbra 1993 - Premiér SR Vladimír Mečiar podpísal v Luxemburgu dohodu o pridružení SR k EÚ - tzv. asociačnú dohodu.

27. októbra 1993 - Európsky parlament (EP) ratifikoval asociačnú dohodu o pridružení SR k EÚ.

15. decembra 1993 - Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) ratifikovala asociačnú dohodu.

9. mája 1994 - Slovensko sa stalo pridruženým partnerom EÚ.

23. - 24. novembra 1994 - Demarš EÚ, v ktorom únia reagovala na povolebný vývin v SR, odovzdali prezidentovi SR Michalovi Kováčovi, predsedovi NR SR Ivanovi Gašparovičovi a úradujúcemu premiérovi Jozefovi Moravčíkovi veľvyslankyňa Spolkovej republiky Nemecko (SRN) Heinke Zenkerová a veľvyslanec Francúzska Michel Perrin. Únia v ňom reagovala na víťazstvo Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) na čele s Vladimírom Mečiarom a dala najavo znepokojenie nad priebehom prvého a druhého zasadania Národnej rady SR.

1. februára 1995 - Do platnosti vstúpila asociačná dohoda o pridružení SR k EÚ.

27. júna 1995 - Slovenský premiér Vladimír Mečiar predložil vo francúzskom Cannes oficiálnu žiadosť o prijatie SR do EÚ.

25. októbra 1995 - Premiér SR Vladimír Mečiar prijal zástupcov EÚ, ktorí mu odovzdali demarš vyjadrujúci znepokojenie nad politickými spormi na Slovensku. Podľa predstaviteľov vtedajšej vládnej koalície išlo o komuniké.

16. júla 1997 - Európska komisia oznámila, že vo svojom posudku nezaradila SR pre neplnenie politických kritérií medzi kandidátov, ktorí sú najlepšie pripravení na vstupné rozhovory o členstve v EÚ.

12. - 16. decembra 1997 - Európska rada (ER) schválila na summite EÚ v Luxembursku koncepciu rozširovania únie. Summit tiež rozhodol, že intenzívne rokovania o členstve bude EÚ viesť s prvou skupinou krajín, a to s Českou republikou, Maďarskom, Poľskom, Slovinskom, Estónskom a Cyprom. Slovensko zaradili predovšetkým pre neplnenie politických kritérií do druhej skupiny krajín, ktoré sa ešte len mali pripravovať na rozhovory. SR sa ocitla v skupine spolu s Litvou, Lotyšskom, Bulharskom a Rumunskom.

30. marca 1998 - V Spojenom kráľovstve v Londýne sa začal oficiálny proces smerujúci k rozšíreniu EÚ o 11 kandidátskych krajín. V ten istý deň si SR a Európska komisia (EK) odovzdali dokumenty Partnerstvo pre vstup a Národný program pre prijatie acquis communautaire v SR.

1. októbra 1998 - EÚ označila parlamentné voľby v SR za pozitívny krok k integrácii Slovenska do EÚ.

3. decembra 1998 - Európsky parlament (EP) prijal rezolúciu ku kandidatúre SR na vstup do EÚ. Odporúčal v nej flexibilný prístup voči SR. EP odporučil viedenskému summitu prehodnotiť situáciu na Slovensku po septembrových parlamentných voľbách a Európskej komisii vypracovať novú správu o SR.

10. decembra 1999 - Na summite EÚ vo fínskych Helsinkách dostalo Slovensko spolu s ďalšími piatimi novými kandidátskymi krajinami (Rumunsko, Bulharsko, Lotyšsko, Litva, Malta) pozvanie na začatie rokovaní o vstupe do EÚ.

15. februára 2000 - V belgickom Bruseli sa konala tzv. Prístupová konferencia - rokovanie o vstupe SR do EÚ.

8. novembra 2000 - Európska komisia v hodnotiacej správe ocenila celkový pokrok Slovenska na ceste do EÚ. Prvýkrát označila SR za fungujúcu trhovú ekonomiku, čím krajina splnila jedno z ekonomických kritérií.

5. septembra 2001 - Európsky parlament schválil rezolúciu o pokroku SR v príprave na členstvo v EÚ. Dokument, ktorého autorom bol holandský poslanec Jan Marinus Wiersma, vítal dosiahnutý pokrok, upozorňoval však aj na nedostatky. Videl ich v oblasti finančnej kontroly, poľnohospodárstva, životného prostredia, spravodlivosti a vnútra.

13. júna 2002 - Európsky parlament schválil vo francúzskom Štrasburgu rezolúciu o rozšírení, v ktorej vyzdvihol dosiahnutý pokrok Slovenska v príprave na členstvo v EÚ, ale zároveň upozornil na problémy, najmä korupciu.

9. októbra 2002 - Európska komisia oficiálne odporučila prijať SR a ďalších deväť kandidátskych krajín do EÚ v roku 2004.

12. - 13. decembra 2002 - Najvyšší predstavitelia členských štátov EÚ na summite v dánskej Kodani dosiahli dohodu o ukončení prístupových rokovaní s desiatimi kandidátskymi krajinami. K 15 členským štátom únie sa tak mali pripojiť Cyprus, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko.

17. februára 2003 - Prezident SR Rudolf Schuster vypísal na 16. a 17. mája toho roku referendum o vstupe krajiny do EÚ. Referendová otázka znela: "Súhlasíte s tým, aby sa SR stala členským štátom EÚ?".

9. apríla 2003 - Európsky parlament schválil vo francúzskom Štrasburgu prijatie SR a ďalších deviatich krajín do EÚ. Za vstup SR hlasovalo 521 poslancov, proti sa vyslovilo 21 a 25 sa zdržalo.

14. apríla 2003 - Rada EÚ zložená z ministrov zahraničných vecí v Luxemburgu oficiálne schválila prijatie SR a ďalších deviatich krajín do EÚ.

16. apríla 2003 - Na summite v gréckych Aténach podpísali prezident SR Rudolf Schuster a premiér SR Mikuláš Dzurinda Zmluvu o pristúpení SR k EÚ.

16. - 17. mája 2003 - Občania SR schválili v referende začlenenie krajiny do EÚ. Za členstvo SR sa vyslovilo 92,46 percenta zúčastnených voličov, proti bolo 6,2 percenta. K referendovým urnám prišlo 52,15 percenta občanov oprávnených hlasovať.

1. júla 2003 - Národná rada SR súhlasila so Zmluvou o pristúpení k EÚ. Na hlasovaní sa zúčastnilo 140 poslancov a zmluvu schválilo 129. Proti prijatiu zmluvy hlasovalo desať poslancov a jeden nehlasoval.

26. augusta 2003 - Prezident SR Rudolf Schuster podpísal ratifikačnú listinu k zmluve o pristúpení SR k EÚ. Prezidentským podpisom SR ratifikovala svoj vstup do EÚ.

28. januára 2004 - Vláda SR schválila nomináciu bývalého hlavného vyjednávača Slovenska s EÚ Jána Figeľa na post prvého slovenského eurokomisára.

16. marca 2004 – Európska komisia sa po prvý raz zišla v rozšírenom zložení vrátane slovenského nominanta Jána Figeľa.

1. mája 2004 - Slovenská republika sa stala súčasťou EÚ.