Biškek 10. apríla (TASR) - Kirgizsko sa v posledných rokoch - podobne ako ostatné krajiny stredoázijského regiónu - stretáva s problémom islamskej radikalizácie najmä medzi mladými ľuďmi bez práce. V kirgizskom hlavnom meste Biškek to povedal šéf centra Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Marcel Peško.

"Áno, je to problém v týchto krajinách, aj v samotnom Kirgizsku," pripustil Peško na margo situácie v chudobnejších oblastiach Kirgizska, v ktorom sa stretávajú multietnicita a multireligiozita.

"V posledných rokoch pozorujeme zvýšenie radikalizácie, najmä na juhu krajiny, vo Ferganskej doline, v druhom najväčšom meste Oš. Aj v dôsledku ekonomických problémov, ktoré krajina má, rastie počet najmä mladých mužov alebo mladých ľudí, ktorí sa nechajú zlákať na cestu džihádu," priblížil slovenský diplomat, ktorý v pondelok a v utorok spoločne s ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavom Lajčákom ako úradujúcim predsedom OBSE navštívil Kirgizsko.

Pri riešení týchto problémov OBSE spolupracuje s vládnymi orgánmi a pomáha napríklad pri budovaní nových pracovných príležitostí.

"Chceme pomôcť sprofesionalizovať políciu, aby demokratickou cestou riešila boj s organizovaným zločinom podporovaným džihádom," pokračoval Peško.

Organizácia sa zameriava aj na predchádzanie potenciálnym konfliktom medzi enklávami, ktoré v tejto oblasti boli v minulosti. Peško považuje za najdôležitejšie, aby nedošlo k ďalšej eskalácii. O to sa OBSE usiluje aj prostredníctvom "budovania obchodných a investičných väzieb, celkovej komunikácie medzi rôznymi etnickými skupinami".

"Tu sa bavíme hlavne o mladých ľuďoch a o ich budúcnosti, o vzdelávaní, ktoré treba podporovať aj do budúcnosti, a o vytváraní nových pracovných miest."

Kirgizsko je podľa Peška veľmi závislé na zahraničných pracovníkoch, ktorí väčšinou pracujú v Ruskej federácii. "Chceme, aby nevyvážali ľudí do zahraničia ako robotníkov, ale aby vyvážali tovary a služby. Toto je reforma, na ktorej pracujeme a takto chceme minimalizovať vplyv radikalizmu v tejto krajine."

Vplyv fundamentalistického myslenia v islame v Kirgizsku v súvislosti s väčším potláčaním ženských práv potvrdila aj šéfka mimovládnej organizácie, ktorá zastupuje práva žien pracujúcich v polícii Kaana Aidarkulová. Doplnila, že približne pred desiatimi rokmi došlo k zmene, "za ktorú môže vplyv rôznych extrémistických siekt".

Uviedla, že sa "objavili rôzne pseudoislamské skupiny, ktoré hovoria, že sú islamské, a presadzujú stredoveké názory" a s tým je spojené aj zvýšené násilie páchané na ženách. A toto s tradičným islamom podľa nej nemá nič spoločné, dodala.

Kirgizsko má podľa plukovníčky Aidarkulovej, ktorá pracuje v policajných štruktúrach, "dobré zákony na ochranu práv žien, za čo môže aj silná občianska spoločnosť".

"Dievčatá a ženy u nás vyrastajú od detstva rovnoprávne s chlapcami, takúto formu diskriminácie tu nemáme," vysvetlila. Pripustila však, že pokiaľ "hovoríme aj o praxi, tak je v Kirgizsku veľký problém s násilím páchaným v rodinách, násilím páchaným na deťoch." V tejto oblasti treba podľa nej ešte veľa pracovať.

Osobitná spravodajkyňa TASR Lucia Čarnecká