Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Približne 10 percent chlapcov a dievčat, s výnimkou 15-ročných dievčat (16 percent), vyhľadalo v minulom roku odbornú pomoc pre svoje emocionálne problémy, problémy s koncentráciou alebo so správaním.
Autor TASR
Bratislava 4. októbra (TASR) - Problémy súvisiace s emóciami, koncentráciou a správaním u školákov za posledné štyri roky narástli. Dvadsaťjeden až 22 percent starších dievčat je ohrozených depresiou, tretina zase čelí miernej až silnej úzkosti. Vyplýva to zo štúdie Health Behaviour in School Aged Children (HBSC) Slovensko 2021/2022. Národná správa prezentuje hlavné zistenia týkajúce sa zdravia a so zdravím súvisiacim správaním 11-, 13- a 15-ročných školákov.
"Pandémia ochorenia COVID-19 mala výrazne nepriaznivý dopad na duševné zdravie celej populácie a najviac znepokojujúce sú prejavy narušeného duševného zdravia detí. Správa HBSC prináša údaje potrebné pre cielené intervencie podpory psychickej pohody a prevencie duševných porúch u detí a mladých ľudí," povedala Alexandra Bražinová z Ústavu epidemiológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Študenti sa s problémami najčastejšie vyrovnávali tak, že sa venovali činnostiam, ktoré ich bavia. "Chlapci mali tendenciu reagovať na problémy hraním počítačových alebo mobilných hier (61 percent) alebo športovaním (55 percent) častejšie ako dievčatá," píše sa v štúdii. Šesťdesiatštyri percent dievčat sa problémom vyhýbalo a želalo si, aby zmizli alebo sa nestali.
Podporu školáci väčšinou hľadajú u rodiny (74 percent), priateľov (72 percent) alebo problémy riešia sami (68 percent). "Približne 10 percent chlapcov a dievčat, s výnimkou 15-ročných dievčat (16 percent), vyhľadalo v minulom roku odbornú pomoc pre svoje emocionálne problémy, problémy s koncentráciou alebo so správaním," dodala Zuzana Dankulincová z Ústavu psychológie zdravia a metodológie výskumu Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
"Pandémia ochorenia COVID-19 mala výrazne nepriaznivý dopad na duševné zdravie celej populácie a najviac znepokojujúce sú prejavy narušeného duševného zdravia detí. Správa HBSC prináša údaje potrebné pre cielené intervencie podpory psychickej pohody a prevencie duševných porúch u detí a mladých ľudí," povedala Alexandra Bražinová z Ústavu epidemiológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Študenti sa s problémami najčastejšie vyrovnávali tak, že sa venovali činnostiam, ktoré ich bavia. "Chlapci mali tendenciu reagovať na problémy hraním počítačových alebo mobilných hier (61 percent) alebo športovaním (55 percent) častejšie ako dievčatá," píše sa v štúdii. Šesťdesiatštyri percent dievčat sa problémom vyhýbalo a želalo si, aby zmizli alebo sa nestali.
Podporu školáci väčšinou hľadajú u rodiny (74 percent), priateľov (72 percent) alebo problémy riešia sami (68 percent). "Približne 10 percent chlapcov a dievčat, s výnimkou 15-ročných dievčat (16 percent), vyhľadalo v minulom roku odbornú pomoc pre svoje emocionálne problémy, problémy s koncentráciou alebo so správaním," dodala Zuzana Dankulincová z Ústavu psychológie zdravia a metodológie výskumu Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
