Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 25. november 2024Meniny má Katarína
< sekcia Slovensko

Profil prvého eurokomisára SR Jána Figeľa

Ján Figeľ FOTO TASR/Michal Svitok

Ján Figeľ je členom medzinárodných i slovenských mimovládnych organizácií a držiteľom viacerých čestných ocenení.

Bratislava 26. apríla (TASR) - Občania Slovenskej republiky (SR) si 1. mája pripomenú desiate výročie vstupu SR do Európskej únie (EÚ).

V roku 2004 sme spolu s ďalšími 9 krajinami rozšírili rady starej europätnástky. V Európskom parlamente (EP) nás po prvých voľbách do EÚ zastupovalo 14 europoslancov. Slovensko získalo aj post eurokomisára pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru, mládež a viacjazyčnosť. Stal sa ním Dr.h.c. Ing. Ján Figeľ.

Ján Figeľ sa narodil 20. januára 1960 v Čaklove, okres Vranov nad Topľou. V roku 1983 vyštudoval Technickú univerzitu (TU) v Košiciach. V rokoch 1983-1992 bol výskumným a vývojovým pracovníkom v Závodoch priemyselnej automatizácie (ZPA) v Prešove.

V roku 1994 absolvoval univerzitný semestrálny kurz na tému Medzinárodné vzťahy na Georgetown University vo Washingtone (USA) a tiež univerzitný semestrálny kurz Európska ekonomická integrácia na univerzite UFSIA v belgických Antverpách. Od roku 1995 do roku 2000 pôsobil na Trnavskej univerzite, kde prednášal medzinárodné vzťahy.

Politickú kariéru začal v roku 1990 vstupom do Kresťanskodemokratického hnutia (KDH). Pôsobil v ňom ako podpredseda pre zahraničnú politiku (1992-1998). V rokoch 1998-2000 bol členom Predsedníctva Slovenskej demokratickej koalície (SDK). V roku 2000 sa opätovne stal podpredsedom KDH pre zahraničnú politiku. Tento post zastával do roku 2004. V rokoch 1998-2004 bol podpredsedom frakcie Európskej ľudovej strany (EPP) v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy (PZ RE) a členom Predsedníctva frakcie EPP-ED v Európskom parlamente (2003-2004). V roku 2009 ho zvolili za predsedu KDH.

V rokoch 1992-1998 bol poslancom slovenského parlamentu za KDH a členom výboru pre obranu a bezpečnosť, zahraničného výboru, výboru pre európsku integráciu. V rokoch 1993-1998 pôsobil v PZ RE. Štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí (MZV) SR bol Ján Figeľ v rokoch 1998-2002 a zároveň bol hlavným vyjednávačom SR pre rokovania o vstupe SR do EÚ v rokoch 1998-2003. Do lavíc Národnej rady (NR) SR sa vrátil v roku 2002 a stal sa predsedom Zahraničného výboru NR SR a členom Výboru NR SR pre európsku integráciu (2002-2004). V rokoch 2002-2003 bol spolupredsedom Stálej delegácie NR SR v Spoločnom parlamentom výbore EÚ-SR a od októbra 2002-2003 bol predstaviteľom NR SR v Konvente o budúcnosti Európy. Zastával aj post vedúceho Stálej delegácie pozorovateľov NR SR v Európskom parlamente, člena Výboru PZ RE pre ekonomické záležitosti a rozvoj, podpredsedu Výboru PZ RE pre ekonomické záležitosti a rozvoj. Ako člen Európskej komisie v roku 2004 zodpovedal za oblasť podnikania a informačnej spoločnosti, od novembra 2004 do konca decembra 2006 bol členom Európskej komisie zodpovedným za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru, mládež a viacjazyčnosť. Od júla 2010 do apríla 2012 bol Ján Figeľ 1. podpredsedom vlády SR a ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja ako nominant KDH v kabinete premiérky Ivety Radičovej. Po predčasných parlamentných voľbách v marci 2012 sa stal podpredsedom NR SR.

Ján Figeľ je členom medzinárodných i slovenských mimovládnych organizácií: čestný predseda Paneurópskej únie na Slovensku, člen Medzinárodného výboru na podporu demokracie na Kube, člen Stredoeurópskeho fóra, člen Predstavenstva Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, člen Rady stredoeurópskeho inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), člen Správnej rady na podporu sociálnych zmien (SOCIA), čestný predseda Centra pre európsku politiku, čestný predseda Kolpingovho diela na Slovensku, člen Predstavenstva Nadácie Antona Tunegu.

Je držiteľom čestných ocenení: Doctor honoris causa (Dr.h.c.) mu udelila v roku 2006 Technická univerzita v Košiciach, Zlatú medailu za rozvoj medzináboženských vzťahov mu v roku 2006 udelilo Centrum pre štúdium židovsko-kresťanských vzťahov Univerzity v Cambridge (Veľká Británia) a v roku 2008 získal titul Doctor honoris causa na Kresťanskej univerzite Dimitrie Cantemira v Budapešti (Maďarsko). Je autorom a spoluautorom štyroch publikácií.