Odstupujem preto, že cítim zodpovednosť, uviedol dnes na tlačovej konferencii.
Autor Teraz.sk
,aktualizované Bratislava 15. marca (Teraz.sk/TASR) - Predseda KDH Ján Figeľ skončil vo svojej funkcii. Oznámil to dnes na tlačovej konferencii, ako aj na sociálnej sieti.
"Je po mitingoch, po voľbách... Slovensko je zaskočené výsledkami a vývojom. Život nás pozýva kráčať ďalej, nerezignovať, ale mobilizovať sily a ľudí dobrej vôle. ... Dnes o 11:00 mám poslednú tlačovú konferenciu vo funkcii predsedu KDH," napísal Figeľ na Facebooku.
"Včera sa zišlo predsedníctvo hnutia, kde som ohlásil, že sa dnešným dňom vzdávam funkcie predsedu. Podľa stanov som zastupovaním poveril Pavla Zajaca," ozrejmil Ján Figeľ na tlačovej konferencii s tým, že Zajac by ho mal zastupovať do Snemu KDH. Ten odporúča predsedníctvo zvolať na 11. júna.
"Samotné rozhodnutie som vykonal po zvážení v nedeľu večer po voľbách, ale keďže nie som za politiku gest, ale zodpovedného konania, považoval som za potrebné a rozumné konzultovať ďalší postoj s kolegami, členmi predsedníctva a zároveň zabezpečiť funkčnosť a ďalšie kroky tak, aby to hnutiu pomáhalo, nie aby ho dostávalo do nestability alebo do ďalších problémov," uviedol Figeľ. Pripomenul, že už pred voľbami avizoval, že ak KDH nebude rásť, viesť ho nebude.
"Hnutie to potrebuje, nie je to len o jednej osobe, o jednom predsedovi, je to o záujme Slovenska. Slovensko potrebuje moderné, akcieschopné KDH. Som o tom presvedčený," podčiarkol.
"Chyby boli, ale dôležité je ísť ďalej. Voči vlne populizmu a radikalizmu sme sa v týchto voľbách nepresadili. KDH potrebuje zmenu vnímania, ale aj kontinuitu hodnôt. Chcem urobiť všetko pre to, aby som tomu napomáhal," dodal odstupujúci predseda KDH. "Ak sa pre kandidatúru na predsedu KDH rozhodne primátor Levoče Milan Majerský, má moju dôveru," povedal Figeľ.
KDH dosiahlo v parlamentných voľbách výsledok 4,94 percenta a po prvý raz v histórii sa nedostalo do parlamentu. Deň po voľbách Figeľ povedal, že on aj celé predsedníctvo je pripravené vyvodiť z volebného výsledku hnutia politickú zodpovednosť. "Po sobote (5.3.) KDH nebude v Národnej rade SR. Je to prvýkrát v jeho histórii a aj preto to považujeme za výrazný neúspech, je to historický fakt. Chceme ponúknuť svoje funkcie na Rade KDH i na Sneme KDH. Rada bude 19. marca, aby hnutie nabralo novú vitalitu," avizoval vtedy Figeľ.
Na otázku, ako si vysvetľuje dôvody volebného neúspechu, Figeľ odvetil, že je to celá séria zrejmých dôvodov. "My sa tomu chceme venovať na rokovaní Rady KDH aj analýze, ktorú pripravíme," podotkol. Podľa jeho slov je zrejmé, že voliči KDH prešli do nových či doterajších politických zoskupení. "Nedokázali sme osloviť tých, na ktorých nám záleží," uzavrel.
Ján Figeľ sa narodil 20. januára 1960 v Čaklove, okres Vranov nad Topľou. V roku 1983 vyštudoval Technickú univerzitu (TU) v Košiciach. V rokoch 1983-1992 bol výskumným a vývojovým pracovníkom v Závodoch priemyselnej automatizácie (ZPA) v Prešove. V roku 1994 absolvoval univerzitný semestrálny kurz na tému Medzinárodné vzťahy na Georgetown University vo Washingtone (USA) a tiež univerzitný semestrálny kurz Európska ekonomická integrácia na univerzite UFSIA v belgických Antverpách. Od roku 1995 do roku 2000 pôsobil na Trnavskej univerzite, kde prednášal medzinárodné vzťahy.
Svoju politickú kariéru začal v roku 1990 vstupom do Kresťanskodemokratického hnutia (KDH). Pôsobil v ňom ako podpredseda pre zahraničnú politiku (1992-1998).
V rokoch 1998-2000 bol členom Predsedníctva Slovenskej demokratickej koalície (SDK). V septembrových parlamentných voľbách 1998 získalo SDK 26,33 percenta hlasov a KDH sa ako súčasť SDK stalo jednou z vládnych strán (spolu zo Stranou demokratickej ľavice – SDĽ, Stranou maďarskej koalície – SMK, Stranou občianskeho porozumenia – SOP)
V roku 2000 sa po rozpade SDK opätovne stal podpredsedom KDH pre zahraničnú politiku. Tento post zastával do roku 2004. V rokoch 1998-2004 bol podpredsedom frakcie Európskej ľudovej strany (EPP) v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy (PZ RE) a členom Predsedníctva frakcie EPP-ED v Európskom parlamente (2003-2004).
V júni 2004 sa po prvý raz konali na Slovensku voľby do Európskeho parlamentu (EP). Ján Figeľ sa stal historicky prvým slovenským eurokomisárom. Ako člen Európskej komisie v roku 2004 zodpovedal za oblasť podnikania a informačnej spoločnosti, od novembra 2004 do konca decembra 2006 bol členom Európskej komisie zodpovedným za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru, mládež a viacjazyčnosť.
V septembri 2009 sa Ján Figeľ stáva predsedom Kresťanskodemokratického hnutia.
Od júla 2010 do apríla 2012 bol Ján Figeľ 1. podpredsedom vlády SR a ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja ako nominant KDH v kabinete premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ-DS). Po predčasných parlamentných voľbách v marci 2012 sa stal podpredsedom NR SR.
V marcových parlamentných voľbách 2016 získalo KDH 4,94 percenta hlasov voličov, čo mu nezabezpečilo účasť v NR SR a Kresťanskodemokratické hnutie prvýkrát vo svojej histórií opúšťa parlamentnú pôdu.
Po volebnom neúspechu strany Ján Fígeľ v stredu 15. marca oznámil odchod z funkcie predsedu KDH.
Ján Figeľ je členom medzinárodných i slovenských mimovládnych organizácií: čestný predseda Paneurópskej únie na Slovensku, člen Medzinárodného výboru na podporu demokracie na Kube, člen Stredoeurópskeho fóra, člen Predstavenstva Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, člen Rady stredoeurópskeho inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), člen Správnej rady na podporu sociálnych zmien (SOCIA), čestný predseda Centra pre európsku politiku, čestný predseda Kolpingovho diela na Slovensku, člen Predstavenstva Nadácie Antona Tunegu.
Je držiteľom čestných ocenení: Doctor honoris causa (Dr.h.c.) mu udelila v roku 2006 Technická univerzita v Košiciach, Zlatú medailu za rozvoj medzináboženských vzťahov mu v roku 2006 udelilo Centrum pre štúdium židovsko-kresťanských vzťahov Univerzity v Cambridge (Veľká Británia) a v roku 2008 získal titul Doctor honoris causa na Kresťanskej univerzite Dimitrie Cantemira v Budapešti (Maďarsko). Je autorom a spoluautorom štyroch publikácií.
"Je po mitingoch, po voľbách... Slovensko je zaskočené výsledkami a vývojom. Život nás pozýva kráčať ďalej, nerezignovať, ale mobilizovať sily a ľudí dobrej vôle. ... Dnes o 11:00 mám poslednú tlačovú konferenciu vo funkcii predsedu KDH," napísal Figeľ na Facebooku.
Je po mitingoch, po voľbách... Slovensko je zaskočené výsledkami a vývojom. Život nás pozýva kráčať ďalej, nerezignovať,...
Posted by Ján Figeľ on 15. marec 2016
"Včera sa zišlo predsedníctvo hnutia, kde som ohlásil, že sa dnešným dňom vzdávam funkcie predsedu. Podľa stanov som zastupovaním poveril Pavla Zajaca," ozrejmil Ján Figeľ na tlačovej konferencii s tým, že Zajac by ho mal zastupovať do Snemu KDH. Ten odporúča predsedníctvo zvolať na 11. júna.
"Samotné rozhodnutie som vykonal po zvážení v nedeľu večer po voľbách, ale keďže nie som za politiku gest, ale zodpovedného konania, považoval som za potrebné a rozumné konzultovať ďalší postoj s kolegami, členmi predsedníctva a zároveň zabezpečiť funkčnosť a ďalšie kroky tak, aby to hnutiu pomáhalo, nie aby ho dostávalo do nestability alebo do ďalších problémov," uviedol Figeľ. Pripomenul, že už pred voľbami avizoval, že ak KDH nebude rásť, viesť ho nebude.
"Hnutie to potrebuje, nie je to len o jednej osobe, o jednom predsedovi, je to o záujme Slovenska. Slovensko potrebuje moderné, akcieschopné KDH. Som o tom presvedčený," podčiarkol.
"Chyby boli, ale dôležité je ísť ďalej. Voči vlne populizmu a radikalizmu sme sa v týchto voľbách nepresadili. KDH potrebuje zmenu vnímania, ale aj kontinuitu hodnôt. Chcem urobiť všetko pre to, aby som tomu napomáhal," dodal odstupujúci predseda KDH. "Ak sa pre kandidatúru na predsedu KDH rozhodne primátor Levoče Milan Majerský, má moju dôveru," povedal Figeľ.
KDH dosiahlo v parlamentných voľbách výsledok 4,94 percenta a po prvý raz v histórii sa nedostalo do parlamentu. Deň po voľbách Figeľ povedal, že on aj celé predsedníctvo je pripravené vyvodiť z volebného výsledku hnutia politickú zodpovednosť. "Po sobote (5.3.) KDH nebude v Národnej rade SR. Je to prvýkrát v jeho histórii a aj preto to považujeme za výrazný neúspech, je to historický fakt. Chceme ponúknuť svoje funkcie na Rade KDH i na Sneme KDH. Rada bude 19. marca, aby hnutie nabralo novú vitalitu," avizoval vtedy Figeľ.
Na otázku, ako si vysvetľuje dôvody volebného neúspechu, Figeľ odvetil, že je to celá séria zrejmých dôvodov. "My sa tomu chceme venovať na rokovaní Rady KDH aj analýze, ktorú pripravíme," podotkol. Podľa jeho slov je zrejmé, že voliči KDH prešli do nových či doterajších politických zoskupení. "Nedokázali sme osloviť tých, na ktorých nám záleží," uzavrel.
Profil Jána Figeľa
Ján Figeľ sa narodil 20. januára 1960 v Čaklove, okres Vranov nad Topľou. V roku 1983 vyštudoval Technickú univerzitu (TU) v Košiciach. V rokoch 1983-1992 bol výskumným a vývojovým pracovníkom v Závodoch priemyselnej automatizácie (ZPA) v Prešove. V roku 1994 absolvoval univerzitný semestrálny kurz na tému Medzinárodné vzťahy na Georgetown University vo Washingtone (USA) a tiež univerzitný semestrálny kurz Európska ekonomická integrácia na univerzite UFSIA v belgických Antverpách. Od roku 1995 do roku 2000 pôsobil na Trnavskej univerzite, kde prednášal medzinárodné vzťahy.
Svoju politickú kariéru začal v roku 1990 vstupom do Kresťanskodemokratického hnutia (KDH). Pôsobil v ňom ako podpredseda pre zahraničnú politiku (1992-1998).
V rokoch 1998-2000 bol členom Predsedníctva Slovenskej demokratickej koalície (SDK). V septembrových parlamentných voľbách 1998 získalo SDK 26,33 percenta hlasov a KDH sa ako súčasť SDK stalo jednou z vládnych strán (spolu zo Stranou demokratickej ľavice – SDĽ, Stranou maďarskej koalície – SMK, Stranou občianskeho porozumenia – SOP)
V roku 2000 sa po rozpade SDK opätovne stal podpredsedom KDH pre zahraničnú politiku. Tento post zastával do roku 2004. V rokoch 1998-2004 bol podpredsedom frakcie Európskej ľudovej strany (EPP) v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy (PZ RE) a členom Predsedníctva frakcie EPP-ED v Európskom parlamente (2003-2004).
V júni 2004 sa po prvý raz konali na Slovensku voľby do Európskeho parlamentu (EP). Ján Figeľ sa stal historicky prvým slovenským eurokomisárom. Ako člen Európskej komisie v roku 2004 zodpovedal za oblasť podnikania a informačnej spoločnosti, od novembra 2004 do konca decembra 2006 bol členom Európskej komisie zodpovedným za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru, mládež a viacjazyčnosť.
V septembri 2009 sa Ján Figeľ stáva predsedom Kresťanskodemokratického hnutia.
Od júla 2010 do apríla 2012 bol Ján Figeľ 1. podpredsedom vlády SR a ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja ako nominant KDH v kabinete premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ-DS). Po predčasných parlamentných voľbách v marci 2012 sa stal podpredsedom NR SR.
V marcových parlamentných voľbách 2016 získalo KDH 4,94 percenta hlasov voličov, čo mu nezabezpečilo účasť v NR SR a Kresťanskodemokratické hnutie prvýkrát vo svojej histórií opúšťa parlamentnú pôdu.
Po volebnom neúspechu strany Ján Fígeľ v stredu 15. marca oznámil odchod z funkcie predsedu KDH.
Ján Figeľ je členom medzinárodných i slovenských mimovládnych organizácií: čestný predseda Paneurópskej únie na Slovensku, člen Medzinárodného výboru na podporu demokracie na Kube, člen Stredoeurópskeho fóra, člen Predstavenstva Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, člen Rady stredoeurópskeho inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), člen Správnej rady na podporu sociálnych zmien (SOCIA), čestný predseda Centra pre európsku politiku, čestný predseda Kolpingovho diela na Slovensku, člen Predstavenstva Nadácie Antona Tunegu.
Je držiteľom čestných ocenení: Doctor honoris causa (Dr.h.c.) mu udelila v roku 2006 Technická univerzita v Košiciach, Zlatú medailu za rozvoj medzináboženských vzťahov mu v roku 2006 udelilo Centrum pre štúdium židovsko-kresťanských vzťahov Univerzity v Cambridge (Veľká Británia) a v roku 2008 získal titul Doctor honoris causa na Kresťanskej univerzite Dimitrie Cantemira v Budapešti (Maďarsko). Je autorom a spoluautorom štyroch publikácií.