Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kandidujú B. Bugár, Z. Čaputová, M. Daňo, Š. Harabin, E. Chmelár, M. Kotleba, M. Krajniak, J. Menyhárt, F. Mikloško, R. Mistrík, M. Šefčovič, R. Švec, B. Tauchmannová, J. Zábojník a I. Zuzula.
Autor TASR
Bratislava 1. februára (TASR) – V sobotu 16. marca 2019 sa uskutoční prvé kolo voľby prezidenta Slovenskej republiky. V prípade, že v ňom žiadny z uchádzačov nezíska nadpolovičnú väčšinu platných hlasov, druhé kolo sa bude konať 30. marca. Návrhy kandidátov bolo možné doručiť do 31. januára do polnoci.
TASR pri tejto príležitosti vydáva profily uchádzačov o prezidentskú funkciu.
JUDr. Štefan Harabin sa narodil 4. mája 1957 v Ľubici. V rokoch 1976-1980 študoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V roku 1981 dosiahol titul doktora právnych vied.
V rokoch 1980-1982 bol súdnym čakateľom na Krajskom súde Košice. Od roku 1983 začal pôsobiť ako sudca na Okresnom súde v Poprade, kde zotrval do roku 1989. Od roku 1990 pôsobil ako sudca na Krajskom súde Košice. V období 1991 až 1992 pracoval na Ministerstve spravodlivosti SR na odbore justičnej správy ako vedúci trestného oddelenia.
Od roku 1993 sa stal sudcom Najvyššieho súdu SR (NS SR). V roku 1996 začal pôsobiť vo funkcii predsedu trestného senátu a predsedu trestného kolégia. Národná rada SR zvolila 11. februára 1998 Štefana Harabina za predsedu NS SR, jeho dovtedajší predseda Milan Karabin sa vzdal funkcie pre zdravotné problémy.
Opätovne bol Štefan Harabin do tejto funkcie zvolený 20. decembra 2002, tentoraz už Súdnou radou SR. Harabinov protikandidát Sergej Kohut však napadol voľbu na Ústavnom súde SR, ktorý mu dal za pravdu. Od 12. februára 2003, keď Harabinovi vypršalo funkčné obdobie, viedol NS Juraj Majchrák. Za jeho nového predsedu bol 7. októbra 2003 vymenovaný Milan Karabin.
Štefan Harabin vykonával funkciu predsedu trestného senátu NS. V roku 2006 bol vymenovaný za ministra spravodlivosti v prvej vláde Roberta Fica ako nominant Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS).
Štefan Harabin bol 22. júna 2009 opäť zvolený na post predsedu Najvyššieho súdu SR. Rozhodla o tom Súdna rada SR v tajnej voľbe, v ktorej za Harabina hlasovalo 15 jej členov, dvaja sa zdržali hlasovania a nikto nebol proti. "Takúto dôveru som nemohol odmietnuť," povedal Harabin.
Na zasadnutí Súdnej rady SR v Sobranciach 19. mája 2014 sa Štefan Harabin opätovne uchádzal o svoje znovuzvolenie. Súdna rada však nezvolila nového predsedu NS ani v opakovanej voľbe. Harabinovi sa skončilo funkčné obdobie 22. júna 2014, jeho nástupkyňou sa stala Daniela Švecová.
Funkciu predsedu trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu vykonával Štefan Harabin do 14. septembra 2015, keď ho odvolali členovia kolégia na mimoriadnom zasadnutí. V súčasnosti je sudcom Najvyššieho súdu.
Skutočnosť, že by sa Harabin mohol zapojiť do zápasu o funkciu prezidenta SR, oznámili 15. marca 2018 predstavitelia petičnej iniciatívy s názvom "Harabin na Hrad", ktorí začali zbierať podpisy na podporu jeho kandidatúry. Ako informoval 15. novembra 2018 predstaviteľ petičnej iniciatívy, bývalý predseda Matice Slovenskej Marián Tkáč, iniciatíva vyzbierala dostatok podpisov.
Štefan Harabin odovzdal 18. januára hárky s 31.993 podpismi potrebnými na jeho prezidentskú kandidatúru. V prezidentskej kampani podľa vlastných vyjadrení nemieni použiť ani jeden bilbord. "To bude najlacnejšia kampaň, aká kedy bola na Slovensku," uviedol s tým, že chce do nej investovať čo najmenej prostredníctvom transparentného účtu. Zaručil sa, že ho "oligarchovia financovať nebudú". Do volieb ide "s víziou zachrániť štát, zachrániť kresťanskú slovenskú rodinu a zaviesť poriadok v štáte".
TASR pri tejto príležitosti vydáva profily uchádzačov o prezidentskú funkciu.
JUDr. Štefan Harabin sa narodil 4. mája 1957 v Ľubici. V rokoch 1976-1980 študoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V roku 1981 dosiahol titul doktora právnych vied.
V rokoch 1980-1982 bol súdnym čakateľom na Krajskom súde Košice. Od roku 1983 začal pôsobiť ako sudca na Okresnom súde v Poprade, kde zotrval do roku 1989. Od roku 1990 pôsobil ako sudca na Krajskom súde Košice. V období 1991 až 1992 pracoval na Ministerstve spravodlivosti SR na odbore justičnej správy ako vedúci trestného oddelenia.
Od roku 1993 sa stal sudcom Najvyššieho súdu SR (NS SR). V roku 1996 začal pôsobiť vo funkcii predsedu trestného senátu a predsedu trestného kolégia. Národná rada SR zvolila 11. februára 1998 Štefana Harabina za predsedu NS SR, jeho dovtedajší predseda Milan Karabin sa vzdal funkcie pre zdravotné problémy.
Opätovne bol Štefan Harabin do tejto funkcie zvolený 20. decembra 2002, tentoraz už Súdnou radou SR. Harabinov protikandidát Sergej Kohut však napadol voľbu na Ústavnom súde SR, ktorý mu dal za pravdu. Od 12. februára 2003, keď Harabinovi vypršalo funkčné obdobie, viedol NS Juraj Majchrák. Za jeho nového predsedu bol 7. októbra 2003 vymenovaný Milan Karabin.
Štefan Harabin vykonával funkciu predsedu trestného senátu NS. V roku 2006 bol vymenovaný za ministra spravodlivosti v prvej vláde Roberta Fica ako nominant Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS).
Štefan Harabin bol 22. júna 2009 opäť zvolený na post predsedu Najvyššieho súdu SR. Rozhodla o tom Súdna rada SR v tajnej voľbe, v ktorej za Harabina hlasovalo 15 jej členov, dvaja sa zdržali hlasovania a nikto nebol proti. "Takúto dôveru som nemohol odmietnuť," povedal Harabin.
Na zasadnutí Súdnej rady SR v Sobranciach 19. mája 2014 sa Štefan Harabin opätovne uchádzal o svoje znovuzvolenie. Súdna rada však nezvolila nového predsedu NS ani v opakovanej voľbe. Harabinovi sa skončilo funkčné obdobie 22. júna 2014, jeho nástupkyňou sa stala Daniela Švecová.
Funkciu predsedu trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu vykonával Štefan Harabin do 14. septembra 2015, keď ho odvolali členovia kolégia na mimoriadnom zasadnutí. V súčasnosti je sudcom Najvyššieho súdu.
Skutočnosť, že by sa Harabin mohol zapojiť do zápasu o funkciu prezidenta SR, oznámili 15. marca 2018 predstavitelia petičnej iniciatívy s názvom "Harabin na Hrad", ktorí začali zbierať podpisy na podporu jeho kandidatúry. Ako informoval 15. novembra 2018 predstaviteľ petičnej iniciatívy, bývalý predseda Matice Slovenskej Marián Tkáč, iniciatíva vyzbierala dostatok podpisov.
Štefan Harabin odovzdal 18. januára hárky s 31.993 podpismi potrebnými na jeho prezidentskú kandidatúru. V prezidentskej kampani podľa vlastných vyjadrení nemieni použiť ani jeden bilbord. "To bude najlacnejšia kampaň, aká kedy bola na Slovensku," uviedol s tým, že chce do nej investovať čo najmenej prostredníctvom transparentného účtu. Zaručil sa, že ho "oligarchovia financovať nebudú". Do volieb ide "s víziou zachrániť štát, zachrániť kresťanskú slovenskú rodinu a zaviesť poriadok v štáte".
