Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nezávislý poslanec slovenského parlamentu Robert Fico predstavil 29. októbra 1999 nový politický subjekt s názvom Smer.
Autor TASR
Bratislava 28. júna (TASR) – V sobotu 28. júna sa v Bratislave uskutoční mimoriadny pracovný snem strany Smer-SD.
TASR prináša v tejto súvislosti profil strany.
Nezávislý poslanec slovenského parlamentu Robert Fico predstavil 29. októbra 1999 nový politický subjekt s názvom Smer. Tomuto kroku predchádzala jeho abdikácia na post prvého podpredsedu Strany demokratickej ľavice (SDĽ) 16. januára 1999 pre nezhody s výkonom praktickej politiky ľavicovej strany. Na Ministerstve vnútra SR bola strana zaregistrovaná 8. novembra 1999, jej ustanovujúci snem sa uskutočnil 11. decembra 1999 v Stupave. Za predsedu na ňom zvolili Roberta Fica, túto stranícku funkciu zastáva dodnes. Z téz politického programu strany vyplynulo, že to bude politická strana plne rešpektujúca princípy demokratického systému, silného právneho štátu, verejného poriadku a občianskej solidarity.
Sociálnodemokratická strana Slovenska (SDSS), Strana demokratickej ľavice (SDĽ) a Sociálnodemokratická alternatíva (SDA) ukončili k 1. januáru 2005 svoju činnosť a formálne sa začlenili do strany Smer, ktorej názov sa zmenil na Smer - Sociálna demokracia (Smer-SD).
V septembrových parlamentných voľbách 2002 získal Smer 13,46 percenta hlasov a 25 poslaneckých kresiel a bol opozičnou stranou.
V predčasných parlamentných voľbách v roku 2006 získal 29,14 percenta hlasov a zvíťazil v nich so ziskom 50 poslaneckých kresiel. Prezident SR Ivan Gašparovič 20. júna 2006 poveril Roberta Fica zostavením vlády. Za koaličných partnerov si Smer-SD vybral Ľudovú stranu - Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) a Slovenskú národnú stranu (SNS). Novú vládu na čele s premiérom Robertom Ficom vymenoval Ivan Gašparovič 4. júla 2006. Vo vláde Roberta Fica obsadili 11 ministerských kresiel nominanti strany Smer-SD.
Dňa 19. mája 2005 v Paríži stranu Smer-SD prijali za plnoprávneho člena Strany európskych socialistov (PES). Pre vstup do koalície so Slovenskou národnou stranou (SNS) pozastavilo 12. októbra 2006 Predsedníctvo PES členstvo strane Smer-SD. Toto rozhodnutie odôvodnilo tvrdením, že "nemôže akceptovať člena, ktorý tvorí koalíciu s xenofóbnou, nacionalistickou stranou". Strana Smer-SD sa stala znovu plnoprávnym členom PES 7. decembra 2009 na 8. kongrese v českej metropole Praha.
V parlamentných voľbách v roku 2010 získal Smer-SD 34,79 percenta hlasov a v parlamente 62 poslaneckých kresiel, stal sa víťazom volieb. Keďže nenašiel koaličného partnera na zostavenie vlády, prešiel do opozície.
Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v roku 2009 získal Smer-SD 32,01 percenta hlasov. Poslancami EP sa stali Monika Flašíková Beňová, Boris Zala, Vladimír Maňka, Monika Smolková a Katarína Neveďalová.
V prezidentských voľbách v SR v roku 2004 a 2009 podporila strana Smer-SD prezidenta SR Ivana Gašparoviča.
Víťazom predčasných parlamentných volieb SR 10. marca 2012 sa stal Smer-SD so ziskom 44,41 percenta hlasov, čo mu prinieslo 83 poslaneckých mandátov. Do Národnej rady SR sa dostalo šesť politických strán.
Prezident SR Ivan Gašparovič poveril 15. marca 2012 Roberta Fica zostavením novej vlády. Nový kabinet je jednofarebný, keďže lídri zvyšných piatich politických strán odmietli možnosť ísť so Smerom-SD do koalície. Nový vládny kabinet prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval 4. apríla 2012. Premiér Robert Fico pri nominácii členov vlády siahol aj do radov nezávislých odborníkov.
Robert Fico kandidoval v marcových prezidentských voľbách. V prvom kole 15. marca 2014 zvíťazil, v druhom kole 29. marca 2014 ostal na druhom mieste.
V eurovoľbách, ktoré sa na Slovensku konali 24. mája 2014, zvíťazila strana Smer-SD so ziskom 24,09 percenta hlasov, čo znamená štyri poslanecké mandáty. Obsadili ich Maroš Šefčovič, Monika Flašíková Beňová, Boris Zala, Vladimír Maňka.
TASR prináša v tejto súvislosti profil strany.
Nezávislý poslanec slovenského parlamentu Robert Fico predstavil 29. októbra 1999 nový politický subjekt s názvom Smer. Tomuto kroku predchádzala jeho abdikácia na post prvého podpredsedu Strany demokratickej ľavice (SDĽ) 16. januára 1999 pre nezhody s výkonom praktickej politiky ľavicovej strany. Na Ministerstve vnútra SR bola strana zaregistrovaná 8. novembra 1999, jej ustanovujúci snem sa uskutočnil 11. decembra 1999 v Stupave. Za predsedu na ňom zvolili Roberta Fica, túto stranícku funkciu zastáva dodnes. Z téz politického programu strany vyplynulo, že to bude politická strana plne rešpektujúca princípy demokratického systému, silného právneho štátu, verejného poriadku a občianskej solidarity.
Sociálnodemokratická strana Slovenska (SDSS), Strana demokratickej ľavice (SDĽ) a Sociálnodemokratická alternatíva (SDA) ukončili k 1. januáru 2005 svoju činnosť a formálne sa začlenili do strany Smer, ktorej názov sa zmenil na Smer - Sociálna demokracia (Smer-SD).
V septembrových parlamentných voľbách 2002 získal Smer 13,46 percenta hlasov a 25 poslaneckých kresiel a bol opozičnou stranou.
V predčasných parlamentných voľbách v roku 2006 získal 29,14 percenta hlasov a zvíťazil v nich so ziskom 50 poslaneckých kresiel. Prezident SR Ivan Gašparovič 20. júna 2006 poveril Roberta Fica zostavením vlády. Za koaličných partnerov si Smer-SD vybral Ľudovú stranu - Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) a Slovenskú národnú stranu (SNS). Novú vládu na čele s premiérom Robertom Ficom vymenoval Ivan Gašparovič 4. júla 2006. Vo vláde Roberta Fica obsadili 11 ministerských kresiel nominanti strany Smer-SD.
Dňa 19. mája 2005 v Paríži stranu Smer-SD prijali za plnoprávneho člena Strany európskych socialistov (PES). Pre vstup do koalície so Slovenskou národnou stranou (SNS) pozastavilo 12. októbra 2006 Predsedníctvo PES členstvo strane Smer-SD. Toto rozhodnutie odôvodnilo tvrdením, že "nemôže akceptovať člena, ktorý tvorí koalíciu s xenofóbnou, nacionalistickou stranou". Strana Smer-SD sa stala znovu plnoprávnym členom PES 7. decembra 2009 na 8. kongrese v českej metropole Praha.
V parlamentných voľbách v roku 2010 získal Smer-SD 34,79 percenta hlasov a v parlamente 62 poslaneckých kresiel, stal sa víťazom volieb. Keďže nenašiel koaličného partnera na zostavenie vlády, prešiel do opozície.
Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v roku 2009 získal Smer-SD 32,01 percenta hlasov. Poslancami EP sa stali Monika Flašíková Beňová, Boris Zala, Vladimír Maňka, Monika Smolková a Katarína Neveďalová.
V prezidentských voľbách v SR v roku 2004 a 2009 podporila strana Smer-SD prezidenta SR Ivana Gašparoviča.
Víťazom predčasných parlamentných volieb SR 10. marca 2012 sa stal Smer-SD so ziskom 44,41 percenta hlasov, čo mu prinieslo 83 poslaneckých mandátov. Do Národnej rady SR sa dostalo šesť politických strán.
Prezident SR Ivan Gašparovič poveril 15. marca 2012 Roberta Fica zostavením novej vlády. Nový kabinet je jednofarebný, keďže lídri zvyšných piatich politických strán odmietli možnosť ísť so Smerom-SD do koalície. Nový vládny kabinet prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval 4. apríla 2012. Premiér Robert Fico pri nominácii členov vlády siahol aj do radov nezávislých odborníkov.
Robert Fico kandidoval v marcových prezidentských voľbách. V prvom kole 15. marca 2014 zvíťazil, v druhom kole 29. marca 2014 ostal na druhom mieste.
V eurovoľbách, ktoré sa na Slovensku konali 24. mája 2014, zvíťazila strana Smer-SD so ziskom 24,09 percenta hlasov, čo znamená štyri poslanecké mandáty. Obsadili ich Maroš Šefčovič, Monika Flašíková Beňová, Boris Zala, Vladimír Maňka.
TASR prináša výberovú chronológiu snemov strany Smer-SD
I. ustanovujúci snem, 11. decembra 1999 - Stupava
Delegáti ustanovujúceho snemu strany Smer zvolili vedenie a schválili program strany. Predsedom sa stal Robert Fico, generálnou manažérkou Monika Beňová.
II. snem, 9. decembra 2000 - Košice
Snem označil za zahraničnopolitickú prioritu strany vstup Slovenska do EÚ. Robert Fico odmietol vytvorenie opozičného politického bloku navrhnutého Vladimírom Mečiarom, spoluprácu s Hnutím za demokratické Slovensko (HZDS) nevylúčil.
Mimoriadny snem, 5. mája 2001 - Stupava
Delegáti schválili návrh štátnej doktríny. Za podpredsedov strany zvolili Moniku Beňovú, Milana Murgaša a Dušana Čaploviča.
III. snem, 10. mája 2003 - Hlohovec
Účastníci snemu potvrdili vo vedúcej funkcii strany Roberta Fica. Vo funkciách podpredsedov strany opäť potvrdili Moniku Beňovú, Dušana Čaploviča a Milana Murgaša. Novými podpredsedami strany sa stali Pavol Paška a Robert Kaliňák. Politický dokument proklamoval úsilie stať sa dominantným stredoľavým subjektom na slovenskej politickej scéne.
IV. snem, 13. decembra 2003 - Piešťany
Schválil jednoznačnú opozičnú stratégiu strany. Podporu vláde podmienil vypísaním predčasných parlamentných volieb. Prijal Sociálno-ekonomickú alternatívu - program sociálne únosných reforiem.
V. snem, 11. decembra 2004 - Bratislava
Odsúhlasil zlúčenie so SDĽ, SDA a SDSS a zmenu názvu strany na Smer-SD (Smer-Sociálna demokracia). Mimoparlamentné strany ukončili k 1. januáru 2005 svoju činnosť na slovenskej politickej scéne a ich členovia dostali možnosť preregistrovať sa.
VI. snem, 30. septembra 2006 - Trenčín
Delegáti potvrdili vo funkciách predsedu Roberta Fica, podpredsedov Dušana Čaploviča, Pavla Pašku, Roberta Kaliňáka a Vladimíra Maňku a zvolili nových - Igora Federiča a Mareka Maďariča. Zmenou stanov zrušili privilégiá zakladajúcich členov.
VII. snem, 9. decembra 2006 – Bratislava
Účastníci slávnostného snemu Smeru-SD sa zaoberali hlavne hodnotením činnosti strany za rok 2006, analýzou komunálnych volieb a východiskami na rok 2007, ktoré prezentoval Robert Fico.
VIII. snem, 8. decembra 2007 - Prešov
Slávnostný snem Smeru-SD ukázal, že Slovensko má v tejto strane silnú sociálnu demokraciu, konštatoval predseda strany Robert Fico. Snem potvrdil názorovú jednotu vedenia strany. Robert Fico vyjadril presvedčenie, že pokiaľ sa na Slovensku bude štandardizovať politická scéna, bude po voľbách v roku 2010 postačovať koalícia dvoch subjektov. Snem vzal na vedomie integráciu strany s Ľavicovým blokom.
IX. snem, 6. decembra 2008 - Nitra
Približne 570 delegátov si na slávnostnom sneme pripomenulo 9. výročie vzniku strany. Členovia tohto najsilnejšieho politického subjektu v SR zhodnotili uplynulé obdobie. S hlavným referátom o činnosti strany vystúpil predseda strany Robert Fico. Na sneme odovzdali zlaté odznaky za zásluhy pre stranu.
X. snem, 6. decembra 2009 - Bratislava
Delegáti slávnostného snemu Smeru-SD si pripomenuli 10. výročie založenia strany. Z prijatého posolstva vyplynulo, že strana sa od roku 1999 vyprofilovala na štandardnú sociálno-demokratickú politickú silu plne rešpektovanú v medzinárodnom priestore. Strana zintegrovala stredo-ľavú časť slovenského politického spektra a predstavuje silného súpera roztrieštenej skupine konzervatívnych a liberálnych politických strán. Na sneme sa okrem iných hostí zúčastnili aj predseda českej ČSSD Jiří Paroubek a predseda rakúskych sociálnych demokratov Werner Faymann.
XI. snem, 13. novembra 2010 - Ružomberok
Predsedom Smeru-SD zostal aj naďalej jeho dovtedajší líder Robert Fico. Rozhodli o tom delegáti v tajnom hlasovaní, v ktorom nemal protikandidáta a získal stopercentnú podporu. Na podpredsedníckych postoch Smeru-SD nastala iba jedna zmena. Igora Federiča, ktorý nekandidoval, nahradil bývalý štátny tajomník ministerstva financií Peter Kažimír. Ostatných piatich podpredsedov Dušana Čaploviča, Pavla Pašku, Mareka Maďariča, Vladimíra Maňku a Roberta Kaliňáka delegáti potvrdili vo funkciách. Delegáti snemu Smer-SD zmenou stanov rozšírili dôvody na vylúčenie zo strany. Po novom ním je aj to, ak člen tohto politického subjektu prijme nomináciu na verejnú funkciu na kandidátke inej politickej strany alebo pôjde do volieb ako nezávislý bez predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu strany. Rovnaké podmienky platia aj v prípade prerušeného členstva. Počas tohto obdobia zaniká tiež členstvo a možnosť byť volený do orgánov strany. Poslednou úpravou v stanovách bola zmena skratky strany z doterajšieho Smeru na zaužívaný Smer-SD.
XII. snem, 10. decembra 2011 - Košice
Takmer 500 delegátov strany Smer-SD sa zišlo na pracovnom sneme. Okrem delegátov prišlo na snem asi 80 hostí, medzi nimi šéf českej ČSSD Bohuslav Sobotka či predseda zahraničného výboru ruskej Dumy Konstantin Kosačev, tiež predstavitelia diplomatického zboru na Slovensku. Na sneme predstavil Robert Fico volebný program. Odznaky za zásluhy získalo niekoľko straníkov.
XIII. snem, 8. decembra 2012 - Trnava
Na trnavskom výročnom sneme strany Smer-SD bolo prítomných 450 delegátov a 57 hostí. Medzi nimi predseda českých sociálnych demokratov Bohuslav Sobotka (ČSSD) či líder Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Attila Mesterházy. Prítomní boli aj zástupcovia odborov, Klubu 500, Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a Jednoty dôchodcov. Pozdravný list poslal aj prezident SR Ivan Gašparovič, ktorý predstaviteľom Smeru-SD zaželal prijatie múdrych rozhodnutí. Líder Smeru-SD Robert Fico na sneme strany predstavil šiestich kandidátov na predsedov Vyšších územných celkov (VÚC). Dva kraje, Trnavský a Bratislavský, ostali zatiaľ otvorené. Do Košického, Prešovského, Banskobystrického, Nitrianskeho a Žilinského kraja nominoval vládny Smer-SD ich súčasných predsedov Zdenka Trebuľu, Petra Chudíka, Vladimíra Maňku, Milana Belicu a Juraja Blanára. V trenčianskom VÚC kandidoval poslanec Jaroslav Baška. Voľby do samosprávnych krajov sa uskutočnili koncom roka 2013.
XIV. snem, 7. decembra 2013 - Nitra
Rok 2014 bude rokom volieb a symbolov, ale aj rokom boja za zníženie nezamestnanosti, proti daňovým únikom a časom, kedy musí strana Smer-SD vytvárať tlak na rast miezd. V prejave na výročnom sneme Smeru-SD to povedal predseda strany Robert Fico. Na sneme, ktorý sa niesol pod heslom "Stabilne a zodpovedne pre Slovensko", sa okrem delegátov zúčastnili predstavitelia diplomatického zboru, členovia vlády za Smer-SD, poslanci Národnej rady za túto stranu, europoslanci, predsedovia samosprávnych krajov zvolení s podporou Smeru-SD Tibor Mikuš, Milan Belica, Jaroslav Baška, Juraj Blanár, Peter Chudík a Zdenko Trebuľa. Prišli ľavicoví primátori Milan Ftáčnik, Jozef Dvonč, Igor Choma a Richard Raši.
I. ustanovujúci snem, 11. decembra 1999 - Stupava
Delegáti ustanovujúceho snemu strany Smer zvolili vedenie a schválili program strany. Predsedom sa stal Robert Fico, generálnou manažérkou Monika Beňová.
II. snem, 9. decembra 2000 - Košice
Snem označil za zahraničnopolitickú prioritu strany vstup Slovenska do EÚ. Robert Fico odmietol vytvorenie opozičného politického bloku navrhnutého Vladimírom Mečiarom, spoluprácu s Hnutím za demokratické Slovensko (HZDS) nevylúčil.
Mimoriadny snem, 5. mája 2001 - Stupava
Delegáti schválili návrh štátnej doktríny. Za podpredsedov strany zvolili Moniku Beňovú, Milana Murgaša a Dušana Čaploviča.
III. snem, 10. mája 2003 - Hlohovec
Účastníci snemu potvrdili vo vedúcej funkcii strany Roberta Fica. Vo funkciách podpredsedov strany opäť potvrdili Moniku Beňovú, Dušana Čaploviča a Milana Murgaša. Novými podpredsedami strany sa stali Pavol Paška a Robert Kaliňák. Politický dokument proklamoval úsilie stať sa dominantným stredoľavým subjektom na slovenskej politickej scéne.
IV. snem, 13. decembra 2003 - Piešťany
Schválil jednoznačnú opozičnú stratégiu strany. Podporu vláde podmienil vypísaním predčasných parlamentných volieb. Prijal Sociálno-ekonomickú alternatívu - program sociálne únosných reforiem.
V. snem, 11. decembra 2004 - Bratislava
Odsúhlasil zlúčenie so SDĽ, SDA a SDSS a zmenu názvu strany na Smer-SD (Smer-Sociálna demokracia). Mimoparlamentné strany ukončili k 1. januáru 2005 svoju činnosť na slovenskej politickej scéne a ich členovia dostali možnosť preregistrovať sa.
VI. snem, 30. septembra 2006 - Trenčín
Delegáti potvrdili vo funkciách predsedu Roberta Fica, podpredsedov Dušana Čaploviča, Pavla Pašku, Roberta Kaliňáka a Vladimíra Maňku a zvolili nových - Igora Federiča a Mareka Maďariča. Zmenou stanov zrušili privilégiá zakladajúcich členov.
VII. snem, 9. decembra 2006 – Bratislava
Účastníci slávnostného snemu Smeru-SD sa zaoberali hlavne hodnotením činnosti strany za rok 2006, analýzou komunálnych volieb a východiskami na rok 2007, ktoré prezentoval Robert Fico.
VIII. snem, 8. decembra 2007 - Prešov
Slávnostný snem Smeru-SD ukázal, že Slovensko má v tejto strane silnú sociálnu demokraciu, konštatoval predseda strany Robert Fico. Snem potvrdil názorovú jednotu vedenia strany. Robert Fico vyjadril presvedčenie, že pokiaľ sa na Slovensku bude štandardizovať politická scéna, bude po voľbách v roku 2010 postačovať koalícia dvoch subjektov. Snem vzal na vedomie integráciu strany s Ľavicovým blokom.
IX. snem, 6. decembra 2008 - Nitra
Približne 570 delegátov si na slávnostnom sneme pripomenulo 9. výročie vzniku strany. Členovia tohto najsilnejšieho politického subjektu v SR zhodnotili uplynulé obdobie. S hlavným referátom o činnosti strany vystúpil predseda strany Robert Fico. Na sneme odovzdali zlaté odznaky za zásluhy pre stranu.
X. snem, 6. decembra 2009 - Bratislava
Delegáti slávnostného snemu Smeru-SD si pripomenuli 10. výročie založenia strany. Z prijatého posolstva vyplynulo, že strana sa od roku 1999 vyprofilovala na štandardnú sociálno-demokratickú politickú silu plne rešpektovanú v medzinárodnom priestore. Strana zintegrovala stredo-ľavú časť slovenského politického spektra a predstavuje silného súpera roztrieštenej skupine konzervatívnych a liberálnych politických strán. Na sneme sa okrem iných hostí zúčastnili aj predseda českej ČSSD Jiří Paroubek a predseda rakúskych sociálnych demokratov Werner Faymann.
XI. snem, 13. novembra 2010 - Ružomberok
Predsedom Smeru-SD zostal aj naďalej jeho dovtedajší líder Robert Fico. Rozhodli o tom delegáti v tajnom hlasovaní, v ktorom nemal protikandidáta a získal stopercentnú podporu. Na podpredsedníckych postoch Smeru-SD nastala iba jedna zmena. Igora Federiča, ktorý nekandidoval, nahradil bývalý štátny tajomník ministerstva financií Peter Kažimír. Ostatných piatich podpredsedov Dušana Čaploviča, Pavla Pašku, Mareka Maďariča, Vladimíra Maňku a Roberta Kaliňáka delegáti potvrdili vo funkciách. Delegáti snemu Smer-SD zmenou stanov rozšírili dôvody na vylúčenie zo strany. Po novom ním je aj to, ak člen tohto politického subjektu prijme nomináciu na verejnú funkciu na kandidátke inej politickej strany alebo pôjde do volieb ako nezávislý bez predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu strany. Rovnaké podmienky platia aj v prípade prerušeného členstva. Počas tohto obdobia zaniká tiež členstvo a možnosť byť volený do orgánov strany. Poslednou úpravou v stanovách bola zmena skratky strany z doterajšieho Smeru na zaužívaný Smer-SD.
XII. snem, 10. decembra 2011 - Košice
Takmer 500 delegátov strany Smer-SD sa zišlo na pracovnom sneme. Okrem delegátov prišlo na snem asi 80 hostí, medzi nimi šéf českej ČSSD Bohuslav Sobotka či predseda zahraničného výboru ruskej Dumy Konstantin Kosačev, tiež predstavitelia diplomatického zboru na Slovensku. Na sneme predstavil Robert Fico volebný program. Odznaky za zásluhy získalo niekoľko straníkov.
XIII. snem, 8. decembra 2012 - Trnava
Na trnavskom výročnom sneme strany Smer-SD bolo prítomných 450 delegátov a 57 hostí. Medzi nimi predseda českých sociálnych demokratov Bohuslav Sobotka (ČSSD) či líder Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Attila Mesterházy. Prítomní boli aj zástupcovia odborov, Klubu 500, Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a Jednoty dôchodcov. Pozdravný list poslal aj prezident SR Ivan Gašparovič, ktorý predstaviteľom Smeru-SD zaželal prijatie múdrych rozhodnutí. Líder Smeru-SD Robert Fico na sneme strany predstavil šiestich kandidátov na predsedov Vyšších územných celkov (VÚC). Dva kraje, Trnavský a Bratislavský, ostali zatiaľ otvorené. Do Košického, Prešovského, Banskobystrického, Nitrianskeho a Žilinského kraja nominoval vládny Smer-SD ich súčasných predsedov Zdenka Trebuľu, Petra Chudíka, Vladimíra Maňku, Milana Belicu a Juraja Blanára. V trenčianskom VÚC kandidoval poslanec Jaroslav Baška. Voľby do samosprávnych krajov sa uskutočnili koncom roka 2013.
XIV. snem, 7. decembra 2013 - Nitra
Rok 2014 bude rokom volieb a symbolov, ale aj rokom boja za zníženie nezamestnanosti, proti daňovým únikom a časom, kedy musí strana Smer-SD vytvárať tlak na rast miezd. V prejave na výročnom sneme Smeru-SD to povedal predseda strany Robert Fico. Na sneme, ktorý sa niesol pod heslom "Stabilne a zodpovedne pre Slovensko", sa okrem delegátov zúčastnili predstavitelia diplomatického zboru, členovia vlády za Smer-SD, poslanci Národnej rady za túto stranu, europoslanci, predsedovia samosprávnych krajov zvolení s podporou Smeru-SD Tibor Mikuš, Milan Belica, Jaroslav Baška, Juraj Blanár, Peter Chudík a Zdenko Trebuľa. Prišli ľavicoví primátori Milan Ftáčnik, Jozef Dvonč, Igor Choma a Richard Raši.
