Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
A ak sa niekto v programovaní nájde, môže ďalej vytvárať hry, ktoré môžu pomôcť iným. Príkladom je 16-ročný Ondrej Vrábel, ktorý vyvíja Pinf Hry.
Autor TASR
Bratislava 18. mája (TASR) – Programovanie učí deti kriticky či algoritmicky myslieť, rozvíjať kreativitu a predstavivosť, ale tiež riešenie problémov nielen v digitálnom svete, ale aj v tom reálnom. Snahou slovenských expertov je preto posilnenie vzdelávania v tejto oblasti s tým, že základy programovania by mali byť základom vzdelávania už na základných školách.
"Informačné technológie prenikajú do všetkých oblastí života, a keď bude naša generácia v budúcnosti niekde pracovať, tak bude v úzkom kontakte s technológiami. Preto je dôležité, aby deti rozumeli princípom a možnostiam, čo sa dá vďaka technológiám urobiť," uviedol Radovan Debnár z Learn2Code, tvorca vzdelávacej platformy KidsCodr.
Podotkol, že nie každý sa musí automaticky stať programátorom, ale je nevyhnutné urobiť upgrade vzdelávania informatiky na školách. "Chceme to posunúť na iný level, aby deti začali nielen softvér používať, ale aj tvoriť," priblížil Debnár. Učiteľom k tomu môžu pomôcť aj študijné a vzdelávacie materiály, ktoré sú k dispozícii na webovej stránke www.kidscodr.sk.
Mnoho pozitív vidí v programovaní aj Ľuboš Jaroš, lektor detského programovacieho prostredia Scratch. Zdôrazňuje, že súčasné programovacie prostredia vyvinuté pre deti prešli značným prerodom. "V programovacích prostrediach určených pre deti skladáme kód z blokov, podobne ako pri stavebnici, čo je deťom veľmi blízke," približuje Jaroš. Sú teda písané tak, aby hravou, nenásilnou formou, postavené napríklad na príbehoch, učili deti, ktoré si častokrát pri hre ani nemusia uvedomiť, že sa učia.
Dieťa sa pritom učí algoritmickému mysleniu, rozvíja sa tiež kreatívne myslenie a v neposlednom rade sa učí riešiť problémy. "Deti celý čas musia riešiť problém, ako sa niečo spraví. Je to o riešení problémov a hľadaní riešení aj v bežnom živote. Keď niečomu nechápu, niečo je pre nich ťažké, chcú dať od toho ruky preč. Treba sa len posnažiť, vyskúšať, experimentovať. A tak je to aj pri programovaní," vysvetľuje Jaroš. Je presvedčený, že sa len netreba držať zastaraných učebných osnov alebo programovacích jazykov. Následne sa deti môžu naučiť strihať videá, vytvárať rôzne prezentácie, komunikovať, ale tiež vyhýbať sa alebo upozorniť na kyberšikanu.
A ak sa niekto v programovaní nájde, môže ďalej vytvárať hry, ktoré môžu pomôcť iným. Príkladom je 16-ročný Ondrej Vrábel, ktorý vyvíja Pinf Hry, teda hry pre deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami a s mentálnym postihnutím. "Pomáhajú deťom s logickým uvažovaním, písaním, učením, rozoznávaním farieb, prácou na počítači, matematikou či praktickými zručnosťami a vedomosťami, ktoré zdraví ľudia považujú za úplnú samozrejmosť, ale tieto deti potrebujú pri tom pomôcť," uviedol pre TASR Vrábel. Ako hovorí, začal v 11 rokoch, keď chcel iba pomôcť maminej sesternici s mozgovou obrnou.
Programátori sú si však vedomí, že všetko treba s mierou. "Všetko by malo mať svoj správny balans. Nie je zdravé stále sedieť zavretý v izbe za počítačom, ale keď už deti sú za počítačom, nech robia to, čo ich bude rozvíjať a posúvať dopredu," dodáva Debnár.
"Informačné technológie prenikajú do všetkých oblastí života, a keď bude naša generácia v budúcnosti niekde pracovať, tak bude v úzkom kontakte s technológiami. Preto je dôležité, aby deti rozumeli princípom a možnostiam, čo sa dá vďaka technológiám urobiť," uviedol Radovan Debnár z Learn2Code, tvorca vzdelávacej platformy KidsCodr.
Podotkol, že nie každý sa musí automaticky stať programátorom, ale je nevyhnutné urobiť upgrade vzdelávania informatiky na školách. "Chceme to posunúť na iný level, aby deti začali nielen softvér používať, ale aj tvoriť," priblížil Debnár. Učiteľom k tomu môžu pomôcť aj študijné a vzdelávacie materiály, ktoré sú k dispozícii na webovej stránke www.kidscodr.sk.
Mnoho pozitív vidí v programovaní aj Ľuboš Jaroš, lektor detského programovacieho prostredia Scratch. Zdôrazňuje, že súčasné programovacie prostredia vyvinuté pre deti prešli značným prerodom. "V programovacích prostrediach určených pre deti skladáme kód z blokov, podobne ako pri stavebnici, čo je deťom veľmi blízke," približuje Jaroš. Sú teda písané tak, aby hravou, nenásilnou formou, postavené napríklad na príbehoch, učili deti, ktoré si častokrát pri hre ani nemusia uvedomiť, že sa učia.
Dieťa sa pritom učí algoritmickému mysleniu, rozvíja sa tiež kreatívne myslenie a v neposlednom rade sa učí riešiť problémy. "Deti celý čas musia riešiť problém, ako sa niečo spraví. Je to o riešení problémov a hľadaní riešení aj v bežnom živote. Keď niečomu nechápu, niečo je pre nich ťažké, chcú dať od toho ruky preč. Treba sa len posnažiť, vyskúšať, experimentovať. A tak je to aj pri programovaní," vysvetľuje Jaroš. Je presvedčený, že sa len netreba držať zastaraných učebných osnov alebo programovacích jazykov. Následne sa deti môžu naučiť strihať videá, vytvárať rôzne prezentácie, komunikovať, ale tiež vyhýbať sa alebo upozorniť na kyberšikanu.
A ak sa niekto v programovaní nájde, môže ďalej vytvárať hry, ktoré môžu pomôcť iným. Príkladom je 16-ročný Ondrej Vrábel, ktorý vyvíja Pinf Hry, teda hry pre deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami a s mentálnym postihnutím. "Pomáhajú deťom s logickým uvažovaním, písaním, učením, rozoznávaním farieb, prácou na počítači, matematikou či praktickými zručnosťami a vedomosťami, ktoré zdraví ľudia považujú za úplnú samozrejmosť, ale tieto deti potrebujú pri tom pomôcť," uviedol pre TASR Vrábel. Ako hovorí, začal v 11 rokoch, keď chcel iba pomôcť maminej sesternici s mozgovou obrnou.
Programátori sú si však vedomí, že všetko treba s mierou. "Všetko by malo mať svoj správny balans. Nie je zdravé stále sedieť zavretý v izbe za počítačom, ale keď už deti sú za počítačom, nech robia to, čo ich bude rozvíjať a posúvať dopredu," dodáva Debnár.
