Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na pilotnom ročníku projektu sa zúčastnilo viac ako 380 študentov stredných škôl z celého Slovenska.
Autor TASR
Bratislava 9. júla (TASR) - Zapájanie interaktívnych prvkov a moderných technológií do vzdelávacieho procesu je trendom, ktorého popularita v posledných rokoch stúpa. V rámci projektu Chcem (sa) učiť nemčinu dostalo viac ako 500 študentov stredných a vysokých škôl možnosť zažiť takéto inovatívne doplnkové vzdelávanie.
Na pilotnom ročníku projektu sa zúčastnilo vyše 100 vysokoškolských študentov z Pedagogickej a Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a viac ako 380 študentov stredných škôl z celého Slovenska. "Z dôvodu pandémie sa uskutočnili všetky aktivity v online priestore. Pre stredoškolákov boli pripravené rôzne zamerané webináre a workshopy, ako aj pravidelný e-learningový kurz," priblížila Alexandra Pappová, projektová manažérka Nadácie VW SK, ktorá podporuje vyučovanie nemeckého jazyka. Poznamenala, že ich teší pozitívna väzba od účastníkov, ktorí tvrdia, že by uvítali možnosť zvoliť si podobný typ vzdelávania k voliteľným predmetom v škole.
Budúci učitelia si mohli podľa Pappovej vybrať z ponuky siedmich tematických webinárov a dvoch seminárov venovaných príprave vyučovania, zúčastniť sa na hospitáciách v Goetheho inštitúte alebo vyskúšať si vedenie workshopu pre študentov stredných škôl. Trinásť z nich získalo štipendium na ďalšie vzdelávanie.
"Študujem učiteľstvo angličtiny a nemčiny. Vďaka účasti na tomto projekte som si potvrdila, že chcem učiť a snažiť sa priblížiť cudzí jazyk mladým ľuďom tak, aby ich bavil a vedeli ho používať v bežnom živote. Veľmi cenné boli pre mňa webináre o využívaní interaktívnych a inovatívnych prvkov (napríklad využitie QR kódov a hier) vo výučbe," uviedla študentka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Timea Majzlanová. Budúci učiteľ dejepisu a nemčiny Adrián Cetera ocenil možnosť vyskúšať si naučené poznatky v praxi.
Práve kombinácia moderných technológií a nadobúdania zručností priamou skúsenosťou v praxi je podľa Moniky Šajánkovej z Katedry germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave pri príprave vysokoškolákov kľúčová. "Gramatika je, samozrejme, dôležitou súčasťou, ale nové interaktívne metódy ju v súčasnosti učia komunikatívnym spôsobom. Samotná znalosť gramatiky totiž neznamená ovládanie jazyka, ktoré by malo byť naším hlavným cieľom," uzavrela Iveta Sládeková Ondrejková z Goetheho inštitútu.
Na pilotnom ročníku projektu sa zúčastnilo vyše 100 vysokoškolských študentov z Pedagogickej a Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a viac ako 380 študentov stredných škôl z celého Slovenska. "Z dôvodu pandémie sa uskutočnili všetky aktivity v online priestore. Pre stredoškolákov boli pripravené rôzne zamerané webináre a workshopy, ako aj pravidelný e-learningový kurz," priblížila Alexandra Pappová, projektová manažérka Nadácie VW SK, ktorá podporuje vyučovanie nemeckého jazyka. Poznamenala, že ich teší pozitívna väzba od účastníkov, ktorí tvrdia, že by uvítali možnosť zvoliť si podobný typ vzdelávania k voliteľným predmetom v škole.
Budúci učitelia si mohli podľa Pappovej vybrať z ponuky siedmich tematických webinárov a dvoch seminárov venovaných príprave vyučovania, zúčastniť sa na hospitáciách v Goetheho inštitúte alebo vyskúšať si vedenie workshopu pre študentov stredných škôl. Trinásť z nich získalo štipendium na ďalšie vzdelávanie.
"Študujem učiteľstvo angličtiny a nemčiny. Vďaka účasti na tomto projekte som si potvrdila, že chcem učiť a snažiť sa priblížiť cudzí jazyk mladým ľuďom tak, aby ich bavil a vedeli ho používať v bežnom živote. Veľmi cenné boli pre mňa webináre o využívaní interaktívnych a inovatívnych prvkov (napríklad využitie QR kódov a hier) vo výučbe," uviedla študentka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Timea Majzlanová. Budúci učiteľ dejepisu a nemčiny Adrián Cetera ocenil možnosť vyskúšať si naučené poznatky v praxi.
Práve kombinácia moderných technológií a nadobúdania zručností priamou skúsenosťou v praxi je podľa Moniky Šajánkovej z Katedry germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave pri príprave vysokoškolákov kľúčová. "Gramatika je, samozrejme, dôležitou súčasťou, ale nové interaktívne metódy ju v súčasnosti učia komunikatívnym spôsobom. Samotná znalosť gramatiky totiž neznamená ovládanie jazyka, ktoré by malo byť naším hlavným cieľom," uzavrela Iveta Sládeková Ondrejková z Goetheho inštitútu.
