Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Projekt prinášajú vládne návrhy novely ústavného zákona i bezpečnosti štátu v čase vojny a nový zákon o dobrovoľnej vojenskej príprave.
Autor TASR
Bratislava 3. novembra (TASR) - Projekt dobrovoľnej vojenskej prípravy dnes parlamentný ústavnoprávny výbor odobril. Projekt prinášajú vládne návrhy novely ústavného zákona i bezpečnosti štátu v čase vojny a nový zákon o dobrovoľnej vojenskej príprave.
Záujemcovia, ktorí sa do projektu prihlásia, absolvujú základný vojenský výcvik. Ten bude trvať deväť týždňov. Budú cvičiť napríklad taktiku, streľbu. Prejdú telesnou, poradovou a ženijnou prípravou. Naučia sa využívať komunikačné a informačné systémy. Súčasťou výcviku má byť aj zdravotnícka, topografická, psychologická a logistická príprava. Potom bude nasledovať odborný výcvik, ktorý bude trvať tri týždne. Zameraný bude na špecifické vedomosti, návyky a zručnosti potrebné pri plnení úloh ozbrojených síl.
Po absolvovaní dobrovoľnej vojenskej prípravy zložia takto vycvičení ľudia vojenskú prísahu a veliteľ výcvikového zariadenia ich povýši do hodnosti vojak 2. stupňa. Vojaci budú zaradení do záloh ozbrojených síl. Štát ich chce využívať aj počas krízového manažmentu, napríklad pri povodniach či požiaroch.
Vstupu do dobrovoľnej vojenskej prípravy bude predchádzať prijímacie konanie, v rámci ktorého sa preverí zdravotná a psychická spôsobilosť záujemcu. Ak prejde výberom, tak uzavrie s veliteľom výcviku písomnú dohodu. Vojaci v dobrovoľnej vojenskej príprave budú aj finančne ohodnotení, a to tak, že za každý deň výcviku dostanú 2,25 percenta zo životného minima, ktoré je v súčasnosti na úrovni 198,09 eura. Vojaci by tak mali dostať 4,45 eura na deň.
Armáda vojakom počas výcviku zabezpečí stravovanie, ubytovanie a výstroj. Prispeje im tiež na náklady spojené s cestovaním do výcvikového centra.
Po novom sa má rozšíriť aj ochrana zamestnancov s tým, že im zamestnávateľ nebude môcť dať výpoveď, ak vykonávajú dobrovoľnú vojenskú prípravu, alebo absolvujú pravidelné cvičenie. Ak sa zamestnanec rozhodne absolvovať dobrovoľnú vojenskú prípravu, zamestnávateľ mu bude môcť dať voľno. "Počas takto poskytnutého pracovného voľna zamestnancovi nepatrí mzda ani náhrada mzdy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec nedohodnú inak," uvádza sa v dôvodovej správe k zákonu. Po návrate do práce bude musieť zamestnávateľ zamestnanca zaradiť na pôvodnú pracovnú pozíciu.
Záujemcovia, ktorí sa do projektu prihlásia, absolvujú základný vojenský výcvik. Ten bude trvať deväť týždňov. Budú cvičiť napríklad taktiku, streľbu. Prejdú telesnou, poradovou a ženijnou prípravou. Naučia sa využívať komunikačné a informačné systémy. Súčasťou výcviku má byť aj zdravotnícka, topografická, psychologická a logistická príprava. Potom bude nasledovať odborný výcvik, ktorý bude trvať tri týždne. Zameraný bude na špecifické vedomosti, návyky a zručnosti potrebné pri plnení úloh ozbrojených síl.
Po absolvovaní dobrovoľnej vojenskej prípravy zložia takto vycvičení ľudia vojenskú prísahu a veliteľ výcvikového zariadenia ich povýši do hodnosti vojak 2. stupňa. Vojaci budú zaradení do záloh ozbrojených síl. Štát ich chce využívať aj počas krízového manažmentu, napríklad pri povodniach či požiaroch.
Vstupu do dobrovoľnej vojenskej prípravy bude predchádzať prijímacie konanie, v rámci ktorého sa preverí zdravotná a psychická spôsobilosť záujemcu. Ak prejde výberom, tak uzavrie s veliteľom výcviku písomnú dohodu. Vojaci v dobrovoľnej vojenskej príprave budú aj finančne ohodnotení, a to tak, že za každý deň výcviku dostanú 2,25 percenta zo životného minima, ktoré je v súčasnosti na úrovni 198,09 eura. Vojaci by tak mali dostať 4,45 eura na deň.
Armáda vojakom počas výcviku zabezpečí stravovanie, ubytovanie a výstroj. Prispeje im tiež na náklady spojené s cestovaním do výcvikového centra.
Po novom sa má rozšíriť aj ochrana zamestnancov s tým, že im zamestnávateľ nebude môcť dať výpoveď, ak vykonávajú dobrovoľnú vojenskú prípravu, alebo absolvujú pravidelné cvičenie. Ak sa zamestnanec rozhodne absolvovať dobrovoľnú vojenskú prípravu, zamestnávateľ mu bude môcť dať voľno. "Počas takto poskytnutého pracovného voľna zamestnancovi nepatrí mzda ani náhrada mzdy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec nedohodnú inak," uvádza sa v dôvodovej správe k zákonu. Po návrate do práce bude musieť zamestnávateľ zamestnanca zaradiť na pôvodnú pracovnú pozíciu.
